Pustovník a vyplakané slzy (keď prečítam, píšem)

Dočítané. Štvrtý diel za mnou.

Vlado Štefanič rozbehol v tých predchádzajúcich troch dieloch toľko dejových línií, pozapájal mnoho postáv a nedokončil toľko tém, až som pri čítaní ďalších príbehov hneď na začiatku štvrtého dielu neverila, že to stihne rozuzliť. Stihol. Napätie povolilo. Všetko do seba zapadlo. Na nič sa nezabudlo. Obdivuhodné!

Aj my sme aktuálne v situáciách boja dobra a zla, neistoty, kto je kto a či to tí dobrí ozaj zvládnu ustáť a budú dobrí aj na posledných stránkach svojho života. Nepoznáš koniec. Tušíš víťazstvo dobra. Nevyzerá, že víťazí, zamotáva sa to stále viac. A my bojujeme s démonmi – cudzími i vlastnými.

Príbeh ako je Pustovník s podtitulmi, ktoré plačú, je dielko ktoré chcete dočítať. Slzy patria k životu tak ako i sloboda. Tá je dôležitá pre každého a slobodu rozhodnúť sa akokoľvek, ale vždy s následkami, vám autor bude pripomínať tak nejak dookola. Ale tak, že to nevadí, že to práveže umocňuje, že boj o slobodu sa týka každého.

A naokraj: máte výhodu, že ho máte celé hneď k dispozícii na Kumran.sk a nestihnete pozabúdať kto je kto, kým vyjde ďalší diel. Už sú von všetky. Užívajte!

Ilustračné foto: Kumran.sk