O slobode a pýche elít a neelít

V prvom rade priznávam, že neviem, aký je osvietený spravodlivý štát. Tak to skúsim inak. S elitami žijem už viac ako desaťročie, a preto k nim budem aj osobnejší a keďže téma diskusie pojednáva o ich pýche budem aj kritický.

O elitách a pýche:

Majestát elít včera a dnes
V minulosti bolo „jednoduché“ sa stať elitou, lebo klasické vzdelanie generovalo učencov schopných baviť sa o matematike, filozofii, politike, vede a umení, mali poznatky z histórie až po medicínu. Vzdelávací systém tak generoval veľmi rozhľadených ľudí.

Špecializácia ako továrenský tlak na výsledky a strata filozofickej podstaty
Dnes má vysokú školu každý druhý a veda nevychováva osvietených učencov ale „len“ oborových špecialistov. Vysokošpecializovaný expert dnes môže byť už aj automechanik alebo vŕtač studní. Ale im nikto nepovie, že sú elitou národa. Chýba im ten písmenkový inštitucionálny honor. Ale na druhej strane tým ani nenapadne, že by mali v mene svojej profesie alebo statusu aktivisticky viesť spoločnosť k lepším zajtrajškom. Tradične chápané elity sa myslením i jazykom prešpecializovali a stratili kontakt so širokým filozofickým základom a schopnosťou myslieť vo filozofických súvislostiach (Ph.D. znamená doktor filozofie). Stratili tak svoju spoločenskú významovú hĺbku a ťažko uchopiteľný formát. Zmenili sa v jednorozmerné a ľahko predvídateľné linky porovnatelné s ktorýmkoľvek iným radovým zamestnaním.

Treba priznať systémové zlyhania elít
Bola to veda, ktorá povolala opätovne rasizmus do služieb štátu, aby dosiahla sociálne rovnostárstvo. Rovnako veda porodila chiméru „gender“ a s ňou aj kariéru svalnatých mužov v ženských športoch. Sú to univerzity, ktoré vytláčajú pluralitu v prospech „bezpečnej“ monokultúry. A to nie je len aktivizmus sociálnej vedy, ktorý sa prelieva do iných oborov. Nezabudnime, že sú to opäť elitní vedci, ktorí dávajú režimom alebo nadnárodným oganizáciám umelú inteligenciu a moc zacielenú na kontrolu ľudí, alebo sa hrajú vo Wuhane s vírusmi. Vedci nie sú imúnni voči zlyhaniu v morálnych otázkach ani ako kolektív.

Ale aby som nešiel ďaleko, tak ja mám dve osobné skúsenosti u nás, kedy elity svoju autoritu nezvládli a upadli do hlbokej pýchy.

Ego vychovávať spoločnosť z titulu svojho titulu:

Príklad zlyhania č.1
S príchodom migračnej krízou v 2015 iniciovala skupina študentov a vedcov podpisovú výzvu Bol to politický manifest, ktorý sa snažil typicky ľavicovo nasmerovať spoločnosť k želanému vývoju. Na tom by nebolo nič zlé, každý má právo na osobný názor a vlastnú iniciatívu. Lenže ten dokument bol prezentovaný, že zastupuje hlas nestranných elít a chválil sa, akú má úžasnú podporu medzi vedeckými esami. Nemal. Vedcov, čo ho podpísali, bolo možno 10 percent. To však nebránilo mediálnej bubline, ktorá sa okolo dokumentu vytvorila a egu autorov byť svedomím národa, pretože oni sú tí, ktorí majú „kritické myšlení, schopnost nazírat problémy nezaujatě ... a nedopouštět se manipulací.“

Vtedy som sa angažoval silne proti tomu, aby tento všetko-len-nie-nestranný text reprezentoval vedu. Ale okrem kritických hlasov dorazil tento dokument skôr vývoj udalostí. Všetci vieme k čomu migračná kríza politicky prispela, aká bola skladba utečencov a ekonomických migrantov, alebo aké bezpečnostné dozvuky Európe priniesla. Kritická schopnosť rozoznať fakty od emócie, nešíriť ideológiu a schopnosť predvídať následky rozhodnutí elite chýbala. Ego vychovávať z titulu svojho titulu nechýbalo.

Príklad zlyhania č.2
Druhá udalosť bola, keď sa prejavila kauza SNS s eurofondami na výskum. Slovenskí vedci v zahraničí sa združili a dostali mediálne pokrytie a pozornosť. Chceli si následne založiť niečo ako združenie slovenských vedcov v zahraničí, aby ich bolo počuť a mohli sa vyjadrovať k vývoju na Slovensku. Vedci mali veľa nadšenia a upozornil som ich, že bude treba vymyslieť systém pravidiel, aby sa zachovala vedecká nestrannosť a ideologická nezaujatosť takejto organizácie. Argumentoval som aj vývojom v USA a totalitnými chúťkami niektorých vedcov prezentovať len „ľavicové dobro“ v neprospech nestrannosti. Dostalo sa mi buď ticha alebo odmietnutia, že takéto pravidlá budú len zdržovať ich akcieschopnosť. Iniciatívu som preto opustil a neskôr som už len čítal vyhlásenia, ktoré podporovali Friday for Future (tzn. záškoláctvo v mene planéty) a boli neskrývane presiaknuté jazykom salónneho progresivizmu „v mene vedy“.

Napriek zlyhaniam stále stojím za mravenčou a nestrannou vedou a radovými vedcami.

Stál som za ňou aj počas pandémie pri testovaní i očkovaní. Zároveň aby čitateľ neupadol do omylu, že písaním o pýche iných, som slepý k tej svojej. Priznávam, že chybujem asi rovnako a možno aj často.

O slobode, zásluhe a pýche:

Rovnako však s veľkou nevoľou sledujem, ako ego ľudí (častejšie menej vzdelaných) vďaka prístupu k internetu neúmerne rastie až spanštievajú k pocitu, že klikaním spravodlivo bránia ľudskú slobodu. Moc internetu dáva pocit poslania autorít. Tak ako sloboda bez pokory je anarchia, sloboda bez zásluh je pýcha.

Na čo sa namáhať s učením, prebdenými nocami nad knižkami, cvičením, počítaním príkladov, desiatkami skúšok, testov, internými a externými oponentúrami, prezentáciami pred komisiami, keď pravda a sloboda je vygooglitelná, je na odhaliteľná na Facebooku a nemá vás nič stáť.

Ľudia, ktorí sami priznávajú, že technológiám nerozumejú, používajú technológie ako nástroj v boji za ich slobodu, ktorú aj tak odovzdávajú technológiám, lebo im nerozumejú.Zdieľať

Začarovaný kruh, kde hnacou silou je žiadostivosť namiešaná s neochotou sa namáhať sa systémovo a systematicky. I pozornosť si treba zaslúžiť poctivou dlhodobou prácou.

Záver:

A svoj pyšný komentár dokončím konštatovaním, že význam slova elita sa už nesnažím hľadať v expertoch s vedomosťami, ako možno hlása definícia (i keď i medzi nimi stále sú). Ak človek za svojím úspechom nehľadá seba, má v sebe elitnú pokoru. A tá je zdrojom autority bez ohľadu na vzdelanie.

Príspevok zaznel v diskusii (na platforme Disqus na www.konzervativnediskusie.sk).

Zdroj titulného obrázku