Láska, Bože, láska

Slovenské mamičky pekných synov máte, je pekná pochodová pesnička, iba spomienky na 760 dňovú vojnu a porevolučný mečiarizmus ich kazia.  Červené jabĺčko v oblôčku mám mi pripomína sovietske tanky na Václavskom námestí v Prahe 21.augusta 1968. Francúzsky film Ives Montanda Priznanie končí scénou, v ktorej rachot reťazí po dlažbe zrazu stíchne a nahradí ho táto krásna pieseň. Jozef Šramek spieval nádherným basom Hojže Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí. Týkala sa aj jeho 40-ročného osudu v cudzom svete. Keď sa po revolúcii vrátil domov, dostal rakovinu a v r. 1992 zomrel. Rád si spomínam na bas Ladislava Pudiša, keď na slovenskej ambasáde zaspieval Zaleť sokol, biely vták. Nejedno oko v sále zaslzelo, o pár mesiacom aj nad jeho odchodom.

   Peter Dvorský nádherne spieval pieseň Mikuláša Schneidera Trnavského Keby som bol vtáčkom, letel by som za les. Pieseň Starý študent už putuje svetom, je krásna, ale za socializmu bola provokáciou, pretože k putovaniu bolo treba najprv dolárový prísľub, vycestovaciu doložku, colné prehlásenia, víza v Prahe, potvrdenie o odovzdaní vojenskej knižky,... takže študenti museli sedieť doma. Limbora, limbora, zelená limbora spieval syn Daniel v Amerike. Nevedel som to poriadne preložiť a keď dospieval, bolo to hneď po prílete o 3 hod. rannej, s manželkou v prvom rade sme skoro zaspali. Pri piesni Koníček môj, smutný vraný  brat Marián krivil ústa a slzil, najmä keď počul, že Oceľ skáče od ocele, rúbajú sa chlapci smele. Podobne to bolo, aj keď počul, že Malé útle dievčatko vraví matke svojej...

   Už mnoho rokov si spievam Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari. Nateraz to neplatilo 84 krát, ale raz to bude platiť, ale vtedy to musia spievať iní. Na akciách seniorov aj v Pi-klube spievame Zahučali hory, zahučali lesy. Na otázky, kde sa to všetko podelo, nevieme odpovedať. Tečie voda tečie sa mi najviac páčila, keď ju spieval čierny speváčik vo francúzskom kostole plnom dojatých poslucháčov. Keď sme na vojne po 610 dňoch začali strihať meter, po západe slnka sme spievali Zapadá slunečko za vysokú horu, jej pokračovanie, ktoré lampasáci nemali radi bolo "ďalší deň v prdeli, chvála Pánu Bohu".  

   Za tú horu za vysokú, mám frajarku čiernookú, je moja najobľúbenejšia pesnička, aj keď nehovorí pravdu. Oliva, oliva, zelená oliva je tiež smutná, taká je aj Až ja v tom hrobe budu spát. S mojou mamou sa spája aj jej obľúbená Zelený hájové, bývali ste vždy moje, tú viem zahrať aj na harmonike. 

   Hlinkovú pieseň Slniečko zapadá, od hôr sa odberá sme spievali pred jeho rodným domom v Černovej v r. 1991. Iba vtedy rozzúrení nacionalisti prestali pískať a nadávať. Po jej skončení sme sa radšej pratali domov.  Andrej Hlinka mal rád aj Šipková ruženka sama kvitne v poli, chudobné dievča som, každý sa ma bojí.

   No a  Láska, Bože, láska všetci poznajú, aj keď nie z praxe.