17. novembra si pripomíname Nežnú revolúciu a tým pádom aj pád komunistického režimu v Československu. Pripomíname si hlavne atmosféru z námestí, pochody študentov, či samotný život v socializme. Ako žili bežní ľudia? Kam sa smelo a nesmelo cestovať? Ako to bolo s prácou? Alebo niektorí len nostalgicky spomínajú na to dobré, čo im vyhovovalo.
Avšak pri spomínaní na náš bývalý režim nemožno obísť aj množstvo príbehov utláčaných, zatknutých alebo zabitých osôb, ktoré chceli žiť slobodný život. Alebo len nerobili to, čo režim chcel. Bolo to obdobie monsterprocesov, násilnej likvidácie mužských reholí, zatýkanie kňazov, rehoľných sestier, či tisíce perzekuovaných ľudí kôli viere v Boha.
Predstavme si všetky tie tváre dobrých nevinných ľudí, z ktorých urobil komunistický režim v očiach verejnosti „netvorov". Násilným spôsobom vzal ľudskú dôstojnosť dobrým rodičom, umelcom, kňazom, rehoľným sestrám či bežným robotníkom. Až mi je smutno, keď dnes počúvam názory podporujúce socialistický režim, v ktorom žili predchádzajúce generácie.
Ak máte čas, prosím, vypočujte si rozhovor s RUDOLFOM DOBIÁŠOM, básnikom, bývalým politickým väzňom. No najmä, rozhovor s dobrým človekom. Nech je nám jeho „kríž“ povzbudením v našej viere a v konaní dobra.
ROZHOVOR TU: https://www.youtube.com/watch?v=NDKcXWsEokA
Budem vďačný za každé Váše zdielanie tohto blogu. Nech odkaz pána Dobiáša počuje čo najviac ľudí.
Drahí čítatelia, prajem nám veľa odhodlania uvedomovať si odkaz Nežnej revolúcie. Áno, môžeme vo veľa veciach kritizovať dnešnú dobu. Avšak ťažoba dnešného systému sa nevyrovná hnusu komunistického teroru, ktorý na vlastnej koži zažil aj pán Dobiáš.
Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.