František Škvrnda nabízí obšírné zhodnocení nedělních parlamentních voleb a referenda v sousedním Polsku. Proč Polsko zřejme čeká období politické nejistoty v kontextu zhoršující se sociální a ekonomické situace?
Tohtoročné parlamentné voľby v Poľsku patrili so španielskymi (ktoré zrejme vyústia do nových predčasných volieb) k najsledovanejším v Európskej únii. Poľské voľby bruselskí neoliberáli, ale aj iné „proeurópske“ sily označovali dokonca za najdôležitejšie v EÚ v tomto roku. Ich favoriti v Poľsku hovorili zase o najdôležitejších voľbách od konca socializmu.
V Poľsku je napätie, ktoré sa podobá tomu, čo sme prednedávnom zažili na Slovensku. Kontroverzný poľský politik, bývalý prezident (december 1990 – december 1995) Lech Walesa (*1943) pre francúzsky časopis Le Point 11. októbra 2023 dokonca vyhlásil, že situácia je vážna a nevylúčil možnosť občianskej vojny, keď do ulíc môže vyjsť veľmi veľa ľudí. O možnej občianskej vojne niekedy hovorili aj iné „vydesené“ kruhy. Ďalšie „alarmistické“ výroky politikov a médií o následkoch výsledkov volieb nebudeme uvádzať.
V jednom kole sa 15. októbra volili obe komory Parlamentu Poľskej republiky (Parlament Rzeczypospolitej Polskiej). Dolnou komorou je Sejm so 460 poslancami, ktorí sa volia pomerným spôsobom na základe zoznamu v 41 viacmandátových obvodoch. Kvórum pre strany je 5 % a pre koalície 8 %. Hornou komorou je Senát, kde je 100 miest, na ktoré sa dostanú tí kandidáti, ktorí získajú v jednomandátovom obvode najviac hlasov. Na čele oboch komôr je osoba nazývaná nezvykle marszalek (vo voľnom preklade maršal).
Okrem toho bolo aj referendum so štyrmi otázkami, či občan podporuje:
– predaj štátneho majetku zahraničným subjektom, čo vedie k strate poľskej kontroly nad strategickými odvetviami hospodárstva,
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov pre ženy a mužov,
– likvidáciu bariéry na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom,
– prijatie tisícov nelegálnych prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky v rámci mechanizmu núteného premiestňovania zavedeného európskou byrokraciou.
Stručne o politických dejinách Poľska v 21. storočí najmä na pozadí parlamentných a prezidentských volieb
Ťažko sa rozhoduje, ku ktorej udalosti sa máme vrátiť späť do zložitých poľských politických dejín, aby sme poukázali na zdroje napätia v spoločnosti. Zvolili sme rok 2000.
Vtedy boli v októbri prezidentské voľby, v ktorých už v prvom kole zvíťazil ako nezávislý kandidát Aleksander Kwaśniewski (*1954, bol vo funkcii už od decembra 1995, keď kandidoval za Zväz demokratickej ľavice /ďalej len ZDĽ/) pred Andrzejom Olechowskim (*1947). Išlo tiež o „nezávislého“ kandidáta. V roku 2001 však už spoluzakladal stranu Občianska platforma (ďalej len OP). Účasť na voľbách bola 61,08 %.
Vo voľbách do Sejmu v októbri 2001 zvíťazila ľavicová aliancia ZDĽ s Úniou práce (ďalej len UP) s 41,0 % hlasov a 216 poslancami pred OP (12,7% voličov a 65 poslancov). Tretia bola populistická strana Sebaobrana (žiadala najmä väčšiu podporu poľnohospodárstva a zvyšovanie sociálnych výdavkov) s 10,2 % a 53 poslancami. Novovzniknutá PiS mala 9,5 % a 44 poslancov. Do Sejmu sa dostala aj Poľská ľudová strana (agrárne orientovaná, ďalej len PĽS) s 9,0 % a 42 poslancami. Poslednou bola Liga poľských rodín (tiež novovzniknutá, ďalej len LPR) s 7,9 % a 38 poslancami. Účasť na voľbách bola 46,29 %. Predsedom vlády zloženej z víťaznej ľavicovej aliancie a PĽS sa stal v októbri Leszek Miller (*1946) zo ZDĽ, ktorého v auguste 2004 vystriedal Marek Belka (*1952) z ÚP na čele menšinovej vlády, lebo PĽS z vlády vystúpila.
Po voľbách v októbri 2005 sa dostali do Sejmu takmer tie isté strany, ale v inej sile. Prvýkrát zvíťazila PiS (27,0 % a 155 poslancov) pred OP (24,1 % a 133 poslancov). Sebaobrana bola znovu na treťom mieste (11,4 % a 56 poslancov). ZDĽ klesol na štvrté miesto (11,3 % a 55 poslancov). LPR sa posunula na piate miesto (8,0 % a 34 poslancov). Poslednou stranou, ktorá sa dostala do Sejmu, bola PĽS (7,0 % a 25 poslancov). Účasť na voľbách bola 40,57 %, čo je doteraz neprekonaným „antirekordom“. V októbri sa vytvorila vláda PiS v koalícii s LPR vedená Kazimierzom Marcinkiewiczom (*1959). Po nezhodách s Jarosławom Kaczyńskim (*1949) v júli 2006 rezignoval a ten ho vo funkcii nahradil.
V prezidentských voľbách v októbri 2005 v druhom kole zvíťazil Lech Kaczyński (*1949) z PiS (54,04 %) pred Donaldom Tuskom (*1957) z OP. Na prvom kole volieb sa zúčastnilo 49,72 % voličov a v druhom ich účasť mierne stúpla na 50,89 %.
Prezident L. Kaczyński zomrel v apríli 2010 pri havárii vládneho lietadla Tu-154M pri pristávaní asi 1,5 km od letiska v Smolensku. Zahynulo 96 osôb z vysokých politických a vojenských kruhov, ktorí leteli s prezidentom na slávnosť pripomenutia tzv. katyňských obetí. Niekoľko dní predtým podobnú akciu zorganizoval predseda vlády D. Tusk. Udalosť je dodnes v Poľsku zneužívaná na šírenie rôznych konšpiračných teórií a iných výmyslov, ktoré neraz majú silne protiruský charakter. Prezidentské povinnosti v súlade s ústavou dočasne prevzal marszalek Sejmu Bronisław Komorowski (*1952).
V októbri 2007 boli predčasné parlamentné voľby, v ktorých sa počet strán v Sejme prechodne znížil. Vyhrala OP (41,5 % a 208 poslancov), pred PiS (32,1 % a 166 poslancov). Tretia bola stredoľavicová aliancia Ľavica a demokrati, ktorá nahradila ZDĽ (13,2 % a 53 poslancov). Do Sejmu sa dostala ešte PĽS (8,9 % a 31 poslancov). Účasť na voľbách sa zvýšila na 53,38 %. Vládu na čele s D. Tuskom v novembri vytvorila OP v koalícii s PĽS.
V prezidentských voľbách v júni a júli 2010 v druhom kole zvíťazil B. Komorowski ako nominant OP s 53,01 % hlasov pred J. Kaczyńskim. Účasť v prvom kole volieb bola 54,92 % a v druhom mierne stúpla na 55,30 %.
Vo voľbách v októbri 2011 znovu zvíťazila OP (39,2 % a 207 poslancov) pred PiS (29,9 % a 157 poslancov). Tretie bolo novovzniknuté Tvoje hnutie (10,0 % a 40 poslancov). PĽS zostala na štvrtom mieste (8,4 % a 28 poslancov). ZDĽ klesol na piate miesto (8,2 % a 27 poslancov). Jeden poslanec bol v Opolskom vojvodstve zvolený za organizáciu nemeckej menšiny. Účasť na voľbách znovu klesla na 48,82 %. Pokračovala vláda vedená D. Tuskom. V septembri 2014 ho vo funkcii z dôvodu, že sa mal stať predsedom Európskej rady, nahradila Ewa Kopaczová (*1956).
Vo voľbách prezidenta v máji 2015 v druhom kole vyhral Andrzej Duda (*1972), nominant PiS s 51,55 % a prevahou 500 000 hlasov pred B. Komorowskim. Účasť v prvom kole volieb bola 48,96 % a druhom stúpla na 55,34 %.
V októbri 2015 voľby do Sejmu vyhralo PiS (37,58 % a 235 poslancov) pred OP (24,09 % a 138 poslancov). Tretím bol zase novovzniknutý subjekt – protestné antisystémové hnutie Kukiz’15 založené punkovým hudobníkom Pawełom Kukizom (8,81 % a 42 poslancov). Štvrté miesto obsadila tiež novovytvorená strana ľavého stredu Moderná (7,60 % a 28 poslancov). Poslednou, ktorá sa dostala do Sejmu, bola PĽS (5,13 % a 16 poslancov). Jeden poslanec bol v Opolskom vojvodstve znovu zvolený za organizáciu nemeckej menšiny. Zjednotená ľavica sa do Sejmu nedostala, lebo neprekročila osempercentnú hranicu pre koalíciu (mala len 7,55 %). Volebná účasť bola 50,92 %. V novembri vládu na čele s Beatou Szydłovou (*1963) vytvorila koalícia vedená PiS. V decembri 2017 ju nahradil Mateusz Morawiecki (*1968).
Vo voľbách do Sejmu 13. novembra 2019 zvíťazila Zjednotená pravica vedená PiS s 43,59 % hlasov pred občianskou koalíciou vedenou OP (27,40 %). Treťou bola Aliancia demokratickej ľavice vedená ZĽD (12,56 %). Na štvrté miesto sa dostala Poľská koalícia vedená PĽS (8,55%) a poslednou bola Konfederácia (6,81 %, na kandidátke aj s členmi iných strán).
Vzhľadom na to, že aj v Poľsku je rozšírená „stranícka turistika“ a mnoho poslancov kandiduje na zoznamoch iných strán ako vlastnej, uvedieme zloženie „starých“ poslancov podľa posledných údajov. Vládna koalícia Zjednotenej pravice mala 227 poslancov (z toho 194 z PiS, 18 zo Suverénneho Poľska, 8 z Republikánskej strany a 7 boli nestraníci). Hlásili sa k nim aj 3 poslanci za stranu Poľské veci, čím mala celkom 230 hlasov. Podmienečne ju podporovali aj 3 poslanci za stranu Kukiz’15, 1 za Republikánsku stranu a 1 nestraník, takže v prípade „núdze“ mala k dispozícii až 235 hlasov. V opozícii bolo 129 poslancov Občianskej koalície (106 z OP, 6 zo strany Moderná, 4 zo Strany zelených, 3 z Poľskej iniciatívy, 1 z Dobrého pohybu a 9 nestraníci), 42 z Aliancie demokratickej ľavice (36 z Novej ľavice a 6 z Ľavice spoločne), 27 z Poľskej koalície (okrem 19 z PĽS sú 7 z troch ďalších strán a 1 nestraník), 11 z Konfederácie, 6 z Poľska 2050, 3 z krúžku (krúžok je združenie niekoľkých poslancov, ktorých počet nestačí na vytvorenie klubu) Demokratickej ľavice a 7 nezaradení (z 2 strán, poslanca za nemeckú menšinu a 3 nestraníkov). Vo vláde koalície Zjednotenej pravice zostal na čele M. Morawiecki, ktorý v nej uskutočnil viaceré zmeny. Posledné zmeny vo vláde boli v apríli 2023, kedy nastúpil do kresla aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Robert Telus (*1969), ktorý sa snažil zvýšiť ochranu poľských roľníkov a celého poľnohospodárstva a vystupoval proti plánom Bruselu.
Ospravedlňujeme sa za dlhý zoznam strán, ktoré sú zastúpené v súčasnom Sejme, ale chceli sme poukázať na zložitosť až neprehľadnosť poľskej politickej scény. Vynechali sme zloženie Senátu, ktoré je odlišné od Sejmu. Senát má však malé kompetencie a jeho hlavnou úlohu je vyrovnávať moc Sejmu. V súčasnom Senáte má vládna koalícia len 46 senátorov, pričom dve miesta sú voľné. Nevenujeme sa ani zastúpeniu Poľska v Európskom parlamente.
Strany kandidujúce v terajších voľbách
Vo všetkých volebných obvodoch do Sejmu kandidovalo 6 subjektov: Občianska koalícia (so stranami OP, Moderná, Poľská iniciatíva a Zelení) postavila 920 kandidátov, PiS postavila 919 kandidátov, koalícia Tretia cesta (pozostávajúca z PSĽ a Poľsko 2050) s 918 kandidátmi, Konfederácia slobody a nezávislosti s 914 kandidátmi, Nová ľavica (politická strana, do ktorej sa zlúčila ZDĽ s viacerými ľavicovými subjektmi) s 912 kandidátmi a hnutie Nestranícke samosprávy s 903 kandidátmi.
Vo viacerých volebných obvodoch kandidovalo 6 ďalších subjektov. Boli to strana Poľsko je jedno s 579 kandidátmi, Hnutie za prosperitu a mier so 158 kandidátmi, Normálna krajina s 61 kandidátmi, Nemecká menšina s 24 kandidátmi, Antistrana so 16 kandidátmi a Hnutie za opravu Poľska tiež so 16 kandidátmi. Protestná strana Liberálne Poľsko štrajk podnikateľov svoju účasť na voľbách odvolala.
Okolo 20 subjektov malo svojich nominantov v rámci iných koalícii, hnutí a strán. Okrem toho len do Senátu kandidovalo 9 subjektov a ďalších 29 postavilo iba jedného kandidáta.
Stručne uvedieme základnú, všeobecnú charakteristiku dvoch najsilnejších subjektov v poľskej politike.
PiS bola založená v roku 2001 bratmi Kaczyńskími. J. Kaczyński je od roku 2003 jeho predsedom a považuje sa za šedú eminenciu súčasnej poľskej politiky. Ide o populistickú stranu výrazne pravicového konzervatívneho zamerania. Je silne nacionalisticky orientovaná s prvkami klerikalizmu. Má euroskeptický charakter, spojený so zameraním na úzku spoluprácu s USA a vyhranenou rusofóbiou. V poslednom čase sa dostala aj do sporov s Nemeckom, najmä v otázke požadovania reparácií za druhú svetovú vojnu.
OP bola založená tiež v roku 2001. Ideovo nie je jednotná, lebo sa v nej stretli nositelia sociálno-liberálnych, kresťansko-demokratických a konzervatívnych názorov. Postupne sa sformovala ako strana pravého stredu so silne neoliberálnymi ekonomickými predstavami. Má jednoznačne proeurópske zameranie a počas jej vlády boli relatívne dobré vzťahy s Nemeckom a Ruskom. Je však ústretová aj voči USA.
Ľavica, ktorej volebné koalície sa menili, sa stratila zo špičky politických zápasov. V roku 2000 a 2001 ešte zvíťazila v prezidentských i parlamentných voľbách, ale kvôli radu afér a liberalizácii sa od roku 2005 ocitá (s výnimkou roku 2007) na štvrtom až piatom mieste, pričom v roku 2011 jej zisk klesol pod 10 %. V roku 2015 sa do Sejmu ani nedostala.
Stálicou politickej scény je menšia PĽS. Napriek malým ziskom v tomto storočí (od 7 do 9 % a v roku 2005 len cez 5 %) je jedinou stranou zastúpenou vo všetkých Sejmoch od roku 1991.
Prieskumy preferencií do Sejmu jednoznačne prisudzovali víťazstvo PiS a Občianskej koalícii len druhé miesto. Na treťom mieste mala byť Tretia cesta. Štvrtá sa mala umiestniť Nová Ľavica. Poslednou stranou, ktorá sa mala dostať do Sejmu, bola Konfederácia. Prekročenie parlamentného kvóra inými subjektmi sa v prieskumoch nezistilo.
Zjednodušene uvedené, predvolebná kampaň bola v znamení boja PiS a Občianskej koalície, najmä OP. Ide o súboj dvoch pravicových koncepcií – veľmi konzervatívneho PiS a liberálnej OP. Okrem toho kandiduje viac menších pravicových strán. Vo voľbách v roku 2019 získali otvorene pravicové strany takmer 80 % hlasov.
„Stredové“ strany sa takmer vytratili. A pri „liberalizovanej“ (a decimovanej) socialistickej ľavici sa ani v týchto voľbách nepredpokladá, že získa viac ako 10 %.
Voľby do Senátu majú inú politickú taktiku. Vytvárajú sa v nich spojenectvá opozičných síl, ktoré majú zabrániť zisku nadpolovičnej väčšiny miest PiS. Niekedy sa hovorí o tzv. senátnych dohodách.
Uvedieme ešte, že volebná účasť v Poľsku patrí k najnižším v postsocialistických štátoch. V tomto storočí bola v siedmich voľbách trikrát nižšia ako 50 %. Časť pozorovateľov sa obávala, že sa nedosiahne úroveň spred štyroch rokov. Zaujímavé je, že účasť na prezidentských voľbách je o 10 i viac percent vyššia. Svedčí to o nedôvere veľkej časti obyvateľstva k politickým stranám.
O aktuálnej politickej situácii v Poľsku
Poľsko s Maďarskom sa stali „najprotirečivejšími“ štátmi v EÚ. Poľská vládna politika od roku 2015, keď je pri moci PiS, má však svoje špecifiká. ktoré sa odlišujú od maďarskej. Prvou je silná orientácia na USA a prehnaná angažovanosť v NATO, ktorá vyúsťuje až do toho, že Poľsko chce na svojom území silný kontingent (veľkú základňu) ozbrojených síl USA a niektoré kruhy by uvítali aj rozmiestnenie jadrových zbraní. Druhou je exaltovaná rusofóbia. Prejavila sa najmä v podpore Ukrajiny, ktorá patrila v pomere k veľkosti štátu a jeho HDP k najväčším. V súvislosti s exportom ukrajinského obilia došlo k roztržke a Poľsko sa stalo jedným zo štátov, ktorý Ukrajina zažalovala. Niektoré politicko-mediálne kruhy tento postoj spájali s predvolebnou kampaňou.
Samostatnú pozornosť si zaslúžia spory Varšavy s Bruselom. Na prvom mieste je odpor voči zámerom EÚ rozmiestňovať migrantov podľa určitých kritérií do všetkých členských štátov. Spomenieme z nich najmä to, že justičná reforma porušuje právo EÚ, kritiku návrhu na vytvorenie Štátnej komisie na preskúmanie ruského zasahovania, nespokojnosť s postojom Poľska k obnoveniu dodávok ukrajinského obilia.
Ide aj o hnedouhoľnú baňu Turów. Vo februári 2021 ČR kvôli rozšíreniu ťažby v Turówe zažalovala Poľsko na Súdnom dvore EÚ. Ten v máji 2021 rozhodol, že Poľsko musí ťažbu okamžite zastaviť. Varšava to odmietla a platí pokuty. Tie platí aj v iných „kauzách“.
Varšava viackrát obvinila EÚ zo zasahovania do svojich vnútorných záležitostí a voči jej krokom sa odvolala. Obavy „proeurópskych“ síl z výsledkov volieb v Poľsku vyvolali aj výsledky volieb na Slovensku a rýchle vytvorenie koalície pod vedením Roberta Fica po nich. Je to na väčšiu analýzu, ale strach Európskej komisie i veľkého počtu poslancov Európskeho parlamentu naznačuje, že EÚ nie je v dobrom stave, ale príčiny nehľadajú vo svojej deformovanej politike.
Vo Varšave bola 4. júna mohutná demonštrácia, asi najväčšia od roku 1989, podľa odhadov organizátorov za účasti až 500 tisíc osôb. Polícia hovorila o 150 tisíc protestujúcich. Média spravidla uvádzali okolo 300 tisíc účastníkov. Organizátorom protestov bola OP s cieľom mobilizovať voličov proti konzervatívnej vláde, ktorú obvinili z porušovania princípov demokracie a sklonov k autoritárstvu. Veľké demonštrácie sa konali aj v Krakove a Štetíne.
Obe hlavné sily sa v predvolebnej kampani navzájom obviňovali zo „zničenia“ Poľska a vo víťazstve súpera videli „peklo“. Nechýbali ani iracionálne, nedokázateľné obavy zo zasahovania Ruska do volieb.
Napriek mnohým hospodárskym problémom, najmä s rastúcimi výdavkami na zbrojenie, je sociálno-ekonomická situácia obyvateľstva podľa viacerých štatistických ukazovateľov ešte stále relatívne lepšia ako v ďalších štátoch V4.
Výsledky volieb
Výsledky prieskumov preferencií odhadli vývoj nálady voličov. Dokázali ich vo výsledky volieb, v ktorých nedošlo k ničomu neočakávanému. Napriek zložitosti politickej scény sa zdá, že základné trendy na nej sa udržiavajú zhruba od roku 2015 a viedli k rozdeleniu spoločnosti.
Štátna volebná komisia 17. októbra o 8.00 uviedla, že po sčítaní výsledkov z 99,97 % volebných obvodov víťazí PiS s 35,39 % hlasov pred Občianskou koalíciou s 30,68 %. Na treťom mieste skončí Tretia cesta s 14,41 %. Ľavica bude štvrtá s 8,61 %. Do parlamentu sa podľa očakávaní dostane aj Konfederácia s 7,16 %. Nestranícka samospráva získava 1,86 % a Poľsko je jedno 1,63 %.
Referendum, na bojkot ktorého vyzývala opozícia, bude zrejme neplatné. Podľa neoficiálnych predbežných údajov sa na ňom zúčastnilo okolo 43 % voličov, ktorí na všetky položené otázky odpovedali na vyše 95 % nie.
Prekvapením sa stala rekordná účasť na voľbách. Na voľbách do Sejmu sa zúčastnilo 74,37 % a do Senátu 74,28 % voličov, čo je najviac od pádu socializmu v roku 1989.
Záverom
Vzhľadom na veľké množstvo volebných obvodov v Poľsku je zisk hlasov prvým, ale len relatívnym ukazovateľom. Počet získaných miest, ktorý rozhoduje, zatiaľ nebol uvedený.
Víťazom volieb je síce PiS, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať dostatok poslancov na väčšinu ani s predpokladaným koaličným partnerom Konfederáciou (spolu získali 42,55 % hlasov). O víťazstve hovorí s „liberálnym“ nadšením Občianska koalícia, ktorá by v spojení s Treťou cestou a Novou ľavicou na základe 53,70 % hlasov mala mať väčšinu kresiel v Sejme. Podľa slov D. Tuska už včera „prešla do ofenzívy“. Základným problémom bude ako „zliberalizovať“ na svoj obraz týchto potenciálnych koaličných partnerov. Niečo naznačí aj nové zloženie Senátu, ktoré zatiaľ ešte tiež neohlásili. Predpokladá sa však, že aj napriek tejto situácii sa PiS môže pokúsiť zostaviť ako víťazná strana vládu. Prezident z jej radov jej asi túto možnosť dá.
Nechceme byť zlými prorokmi, ale Poľsko čaká obdobie politickej neistoty v podmienkach zložitej sociálno-ekonomickej situácie a rozdelenia spoločnosti. Komplikácie vo vzťahoch s EÚ sa nedajú odstrániť zo dňa na deň. S veľkou pravdepodobnosťou sa negatívne prejavia následky príliš ústretovej politiky voči USA najmä v prípade ukrajinskej krízy, ale aj so zvyšovaním vojenských výdavkov. Európski neoliberáli vzhľadom na veľkosť Poľska nemajú takú silu na zasahovanie do povolebnej situácii, ako sme svedkami na Slovensku. USA má na poľskú vládu odlišný pohľad ako EÚ, pričom jej varšavská prehnane rusofóbna politika vyhovuje a okrem toho víta aj zvyšovanie chaosu v EÚ, ktorý Poľsko spôsobuje.
Výsledky poľských volieb nastoľujú viacero zložitých otázok. Prvou je, či je taktika všetci proti jednému (v tomto prípade proti značne kontroverznému PiS) prinesie v realite zmenu, po ktorej časť spoločnosti volal. Po zverejnení oficiálnych konečných výsledkov volieb a počtu kresiel v Sejme a Senáte ako aj o poverení vytvorenia vlády, by sme sa k téme chceli v krátkom komentári vrátiť.
Článek publikujeme ve spolupráci s webem Nové Slovo.