Martina Holečková Téma potratov polarizuje, nechceme ju otvárať. Neviem, či by som podporila poľský model

Martina Holečková je predsedníčkou poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia a zároveň podpredsedníčkou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Je tiež členkou predsedníctva KDH.

V rozhovore Holečková prezrádza, aké chyby spravilo jej hnutie v prezidentských voľbách a čo im Ivan Korčok počas rokovaní o podpore garantoval.

Rozprávali sme sa aj o pro-life téme – o tom, ako si Kresťanskodemokratické hnutie predstavuje legislatívnu ochranu života, či súčasný právny stav považuje Holečková za nespravodlivý alebo či by podporila poľský model ochrany života.

Dotkli sme sa aj témy volieb do Európskeho parlamentu, ako aj ďalších prezidentských volieb v roku 2029, do ktorých chce už hnutie postaviť konzervatívneho kandidáta.

Kandidát na prezidenta, ktorého podporilo Kresťanskodemokratické hnutie, prehral. Vnímate na tomto výsledku aj svoj podiel viny?

Myslím, že to si musí vyhodnotiť pán Korčok, my sme mu vyjadrili podporu, ale nebol to náš vlastný kandidát. S pánom Korčokom sme na niektoré témy mali odlišný pohľad, ale naša podpora prišla po tom, čo sme niekoľko mesiacov zažívali boj o právny štát a zachovanie spravodlivosti na Slovensku.

Keď sme sa pozreli na to, ako sa aj v tomto zápase správal pán Pellegrini, tak myslím, že bolo zodpovedné podporiť pána Korčoka. Žiaľ, nevyšlo to a musím povedať, že druhá strana mobilizovala v druhom kole lepšie.

Samozrejme, vždy sa dá urobiť viac, ale na to treba hlbšiu analýzu. Hlasy, ktoré získal pán Korčok, odrážajú volebnú mapu z parlamentných volieb. Demokratické spektrum volilo pána Korčoka.

Z výsledkov prezidentských volieb podľa obcí je vidieť, že Peter Pellegrini vyhral aj v mnohých obciach na Orave, kde máte silnú voličskú základňu, napríklad v Trstenej, Tvrdošíne či Zákamennom a okolí. Ako si vysvetľujete, že takéto obce sa priklonili na opačnú stranu?

Na Orave získal pán Korčok v druhom kole o osemtisíc hlasov viac ako v prvom, čiže mobilizoval aj tam. Druhý aspekt bola konzervatívno-kresťanská antikampaň, ktorá sa odohrala v druhom týždni medzi prvým a druhým kolom volieb. Tá výrazne ublížila Ivanovi Korčokovi, ale aj KDH – napríklad list takzvaných zakladateľov KDH, ktorý bol na Orave schránkovaný počas moratória. Nie je to v poriadku.

Protistrana v kampani používala ako nástroj lož, mala netransparentnú kampaň – videli sme napríklad to, že na transparentný účet pána Pellegriniho prišlo po voľbách – čo je zakázané – dvestopäťdesiattisíc eur z jeho strany.

Z Ivana Korčoka druhá strana spravila kandidáta vojny, využila strach ľudí, zaútočila na to najcitlivejšie a je pochopiteľné, že ľudia sa naplašili.

Myslíte si, že aj KDH spravilo v kampani chybu?

Môžeme si vyčítať, že sme nepostavili vlastného kandidáta. Hodnotíme to tak a vieme to, ale úprimne poviem, že sme na to nemali silu. Po dvoch volebných obdobiach mimo parlamentu sa KDH do parlamentu dostalo, čo nás stálo nesmierne veľa síl. Bol to rok intenzívnej kampane medzi ľuďmi, ale rátam tam aj rok predtým, keď boli komunálne a župné voľby.

Prezidentské voľby sme určitým spôsobom dali bokom a začali sme sa o nich rozprávať veľmi neskoro. Uvažovali sme o pani Lexmann alebo pánovi Karasovi a možno sme mohli niekoho z nich postaviť, ale bez dobrej prípravy by sme možno dostali percento-dve a to by bolo pre KDH ešte horšie ako dnešná situácia.

Už dnes si musíme povedať, že naším cieľom je to, aby o päť rokov Kresťanskodemokratické hnutie bolo schopné postaviť kvalitného prezidentského kandidáta, ktorý na to bude pripravený, a už na ňom intenzívne pracovať. Toto si berieme ako poučenie.

Foto: Andrej Lojan/Postoj

Ako ste vnímali to, že po tom, čo ste Ivana Korčoka podporili už pred prvým kolom, neskôr prišla napríklad fotografia s farárkou Polckovou alebo vyjadrenie, že Slovensko už dozrelo na registrované partnerstvá?

Určite by pánovi Korčokovi ako praktizujúcemu evanjelikovi výrazne pomohlo, keby sa odfotil s iným predstaviteľom evanjelickej cirkvi ako s pani farárkou Polckovou. Z konzervatívneho spektra to určite bolo vnímané negatívne a možno to nazvať chybou, ale je to aj tým, že pán Korčok až tak nerozumie konzervatívnemu prostrediu.

Registrované partnerstvá tiež boli témou týchto volieb a povedala by som k tomu, že pozerajme na skutky, nie na slová. Pán Pellegrini povedal, že on by registrované partnerstvá nepodpísal, ale v roku 2022 za ne hlasoval.

Pán Korčok od začiatku tvrdil, že ak parlament schváli registrované partnerstvá, on ich podpíše. Na druhej strane nám povedal, že ako prezident kultúrno-etické témy otvárať nebude. Garantoval nám, že nepôjde na dúhový pochod, nebude vyvesovať dúhovú vlajku, a povedal, že si ctí hodnoty zakotvené v ústave – doslovne povedal, že manželstvo je zväzok muža a ženy a je aj za ochranu života.

Síce povedal, že registrované partnerstvá by podpísal, ale povedal to na začiatku a potom nezmenil svoj postoj. Naopak, u pána Pellegriniho mi pripadalo veľmi falošné, že svoje postoje menil, a myslím, že on má k LGBT komunite omnoho bližšie ako pán Korčok, len to v tejto kampani zakrýval.

Čo vám v téme ochrany života pán Korčok garantoval?

Myslím, že sme neprichádzali s konkrétnym návrhom, ale povedal, že je preňho dôležitá ochrana života od počatia až po prirodzenú smrť.

Po prvom kole volieb ste pre portál Startitup povedali: „Pri interrupciách uznávame status quo, pretože si myslíme, že nie je celospoločenská zhoda na tom niečo meniť.“ Čo to znamená, že uznávate status quo?

Vidíme, že spoločnosť je veľmi polarizovaná a mnoho tém je zneužívaných. Povedali sme si, že pri hodnotových témach, ktoré sa nakoniec často obrátia proti nám a polarizujú spoločnosť, by sme chceli mať širokú spoločenskú dohodu. To znamená, že neprídeme do parlamentu a nebudeme predkladať niečo, čo nemáme dopredu vyrokované, aby na tom niekto získaval body.

Napríklad teraz pani Cigániková dala návrh na legalizáciu potratovej tabletky, nemá to s nikým prebraté, len to tam je hodené. Zasa sa môže stať, že sa jeden tábor bude hádať s druhým a budeme polarizovať spoločnosť. Pre mňa je dôležité, aby sme ju začali spájať. Aj tie útoky, ktoré sa teraz dejú – to nie je dobré. V značnej miere môžeme my politici za to, ako sa spoločnosť správa.

Zaujíma ma skôr, aké je vaše hodnotové nastavenie v téme umelých potratov. Keď o niečom poviem, že uznávam status quo, znie to, akoby mi vyhovoval súčasný stav. Mysleli ste to takto?

Skôr tak, že rešpektujem súčasný stav a som presvedčená, že momentálne nemáme dostatok hlasov na to, aby sme súčasný stav menili. Ak by sme do toho išli, iba by to vzbudilo vášne v spoločnosti, ale zákonná úprava by v parlamente neprešla.

Ako by to malo vyzerať v ideálnom scenári, aby sa na Slovensku podarilo zvýšiť ochranu života? Nie je to tak, že vždy budú nejakí ľudia za a nejakí proti a predstava o akejsi spoločenskej dohode je trochu utópia?

Myslím, že to nie je utópia, alebo aspoň chcem mať takú ambíciu, aby nebola. Otvorene sa snažím rozprávať aj s organizáciami, ktoré pomáhajú neplánovane tehotným matkám, napríklad s Poradňou Alexis. Najdôležitejšie je pre mňa pomenovať veci, ktoré môžeme dnes urobiť, aby sme pomohli ženám sa rozhodnúť dieťa si nechať.

Každé dieťa je dar a mnohí, ktorí ho chcú, ho nemôžu mať. Populačná krivka nám ide dole a aj preto si myslím, že by sme si mali vážiť každý život. Ochrana života v počiatku pre mňa znamená pomôcť nájsť ženám riešenie, aby sa dieťa narodilo. Možností pomoci je viac a sú aj úspešné príbehy, keď sa mamičkám podarilo pomôcť.

Keď komunikujem s týmito organizáciami, pýtam sa, čo je najčastejší problém, prečo žena nechce dieťa prijať. Zväčša sú to podmienky, v ktorých tieto ženy žijú, a preto je pre mňa dôležité ponúknuť im alternatívu.

V tomto by ste sa zrejme zhodli aj s pro-choice aktivistami, no aj v krajinách, kde sú omnoho lepšie podmienky, k umelým potratom napriek tomu dochádza a zrejme by to tak bolo aj u nás. Netreba to nejako riešiť?

Stále neviem, či tvrdé zákazy sú riešením. Vždy potom nastávajú obchádzania zákona. Priznám sa, že som žiadne zázračné riešenie nenašla a mala by to byť naša ambícia do budúcnosti.

Fórum života si nedávno dalo robiť prieskum verejnej mienky aj ohľadne ochrany života. Výsledky neboli jednoznačné, spoločnosť je v tom rozdelená, preto o tom potrebujeme citlivo a otvorene rozprávať.

Spoločnosť je rozdelená v mnohých témach, ale pýtam sa, aký je váš názor.

Chcela by som urobiť všetko pre to, aby som pomohla každému dieťatku sa narodiť. Snažím sa pomáhať napríklad ženám, ktoré ostali samy ako samoživiteľky, aj osobne sa ma tá téma dlhodobo dotýka. Snažím sa k tejto téme pristupovať vnímavo a citlivo.

Keby sa v parlamente prerokúval poľský model potratového zákona, podporili by ste ho?

V klube o týchto témach veľa diskutujeme. Jasne hovoríme, že sme za ochranu života, a neviem si predstaviť, že by KDH nepodporilo ochranu života.

Ochrana života môže vyzerať rôzne, tak sa pýtam konkrétne, či by ste podporili napríklad poľský model.

Nedovolím si povedať, že by som hlasovala tak alebo onak. Vyhodnocujeme to vždy spoločne v klube a som presvedčená, že KDH by podporilo návrhy, ktoré by boli za život.

Ako by mal podľa KDH byť legislatívne chránený život?

Chceli by sme vytvárať podmienky, ktoré by každej žene umožnili dieťa priviesť na svet.

A ak by chcela ísť na potrat, tak by mohla?

V súčasnosti sú nejaké zákonné limity a tie my rešpektujeme, lebo nevidíme, že by spoločnosť bola nastavená tak, že by prijala niečo iné, a nechceme do nej vnášať ďalší svár.

Nie je skôr podstatné to, čo je správne?

Ešte raz vravím, že sme za život, o tom nie je žiadna debata. Otázka je tá realizácia a pre nás je dôležité vytvárať podmienky, aby sa dieťa narodilo.

Myslíte si, že súčasný právny stav v tejto veci je spravodlivý alebo nespravodlivý?

Súčasný stav je výsledkom celospoločenskej zhody. Pokiaľ nedôjde k tomu, že celé spektrum to dokáže akceptovať, tak si nemyslím, že by bolo dobré to otvárať, lebo to len polarizuje spoločnosť.

Foto: Andrej Lojan/Postoj

V danom rozhovore ste na margo Anny Záborskej povedali, že jej návrhy rozdeľovali spoločnosť. V čom?

Možno som to nedostatočne vysvetlila. Veľmi si vážim prácu Anny Záborskej, ale hovorila som o spôsobe, ako to robila. Bola súčasťou vlády a myslím, že jej návrhy mali prísť ako vládny návrh, malo to byť dohodnuté s dostatkom hlasov. Nie tak, že koaličný partner potom na ňu útočí za to, aký predložila zákon.

Išlo o pomoc ženám, ale ľudia tomu nerozumeli, nebolo to dostatočne vysvetlené a len sa šírila nenávisť. Určite som nekritizovala samotný návrh, ale očakávala by som, že by sa to robilo takým spôsobom, aby sa spoločnosť ďalej nepolarizovala. Ja by som to chcela robiť inak.

Ako to budete robiť?

Momentálne veľmi ťažko, pretože sme v opozícii, a aj preto hovoríme, že rešpektujeme status quo, lebo nemáme partnerov, aby sme predložili takýto zákon. Neprešiel by. Pre nás má zmysel predkladať také návrhy, keď ich budeme mať dopredu prediskutované a mať na ne dostatok hlasov.

Možnosť je však rokovať o týchto témach aj s koalíciou, keďže napríklad v SNS sú politici, ktorí by mali o zvýšenie ochrany života záujem. Bola z vašej strany už taká iniciatíva?

Z našej strany iniciatíva nebola. Nám je jedno, z ktorej strany príde návrh, dôležitý je pre nás výsledok, a ak je návrh dobrý, podporíme ho. Čiže aj ak niekto zo SNS príde s dobrou iniciatívou, budeme o tom rokovať.

Ale vy s tým neprídete?

Koalícia jednoznačne povedala, že nebude podporovať opozičné návrhy. Sama som predkladala nejaké návrhy týkajúce sa opatrovateľov, a keď som si bola pýtať podporu, prišla odpoveď, že opozičné návrhy nebudú podporovať, a neviem si predstaviť, že by sa zmenil ten postoj.

Robert Fico ponúkol KDH, aby ste sa spolu šli rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi či o „superpotratoch“. Ako to vnímate? Budete sa s vládou o týchto veciach rozprávať?

Chcem pripomenúť Robertovi Ficovi to, čo som povedala už tesne po voľbách, adopcie homosexuálnymi pármi v súčasnosti nie sú povolené, takže nie je čo zakazovať. Robert Fico by to po tých desiatkach rokov v politike mohol vedieť.

Vláda nám tu momentálne rozoberá štát, a preto Slovensko musí riešiť v prvom rade tieto témy a nie tie, ktoré sa snaží verejnosti podsúvať predseda Smeru. Kde sú splnené sľuby o lacnejších potravinách a energiách? Kde je lacnejší benzín? Kde je pomoc pre skupiny ľudí, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, teda pre jednorodičovské domácnosti a mnohopočetné rodiny?

Fico dal ponuku KDHChce sa rozprávať o zákaze adopcií homosexuálmi a „superpotratoch“. Majerského to prekvapilo

Marek Holka

Témou na najbližšie necelé dva mesiace budú voľby do Európskeho parlamentu. Kedy zverejníte volebný program?

Budúci víkend budeme mať celoslovenskú radu, kde ho budeme schvaľovať, a potom ho zverejníme.

Čo budú hlavné témy KDH v kampani pred týmito voľbami?

Nerada by som predbiehala, kým sa neuskutoční rada. No je dôležité, aby konzervatívny hlas zaznel aj v Európskom parlamente. Videli sme to minulý týždeň, keď tam bol návrh na zavedenie práva na potrat, čo je absurdné, lebo to nie je právo. Základné právo je právo na život.

Potrebujeme suverénne Slovensko v silnej Európe, čiže nechceme, aby bolo zasahované do kompetencií členských štátov. Hneď ako zaznel tento návrh na právo na potrat, naši poslanci to jednoznačne odsúdili a hlasovali proti, čo sa nedá povedať o poslancoch z iných strán.

Plánujete sa nejako vymedziť voči Progresívnemu Slovensku, keďže práve v takýchto témach máte rozdielne názory?

Sú to jednoznačne témy, kde musíme jasne pomenovať, že medzi kresťanskými demokratmi a progresívcami sú jasné rozdiely, KDH stojí na hodnotách a princípoch, ktoré sú pre Kresťanskodemokratické hnutie nemenné.

V týchto voľbách bude v stredopravom spektre veľká konkurencia. Akú plánujete zvoliť komunikačnú stratégiu, aby ste práve vy oslovili tohto voliča?

Aj tým, koho sme postavili na čelo kandidátky, teda europoslankyňu Miriam Lexmann, jednoznačne dávame najavo, že je tu Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré ponúka konzervatívnych kandidátov.

Keď sa pozrieme na pôsobenie Miriam Lexmann v Európskom parlamente, jej skutky a konanie sú jasné a zrejmé a myslím, že na tom môže KDH stavať. Pravdepodobne to budú aj kultúrno-etické témy, bude to otázka práva veta, kde sme jasne za jeho zachovanie. Myslím, že Kresťanskodemokratické hnutie bude čitateľné, a nie vajatavé, ako nám niekedy vyčítali. Môžeme byť dobrou ponukou pre konzervatívneho voliča.

Plánujete robiť nejaké zmeny v komunikácii vašej strany a poslancov, aby vás bolo viac vidieť vo verejnom priestore či na internete?

Sociálne siete sú silný nástroj v rámci politického marketingu. Je potrebné pridať aj v tejto oblasti a hovoriť, aké je KDH, keďže dnes nás na sociálnych sieťach nie je dosť vidno.

No myslím, že osobný kontakt je tiež veľmi dôležitý. V parlamente sme teraz boli tri mesiace takpovediac zavretí pre situáciu okolo trestných kódexov a nebolo možné sa osobne stretávať s ľuďmi. Teraz však opäť pôjdeme medzi ľudí, rozprávať sa, ale hlavne počúvať, čo nám hovoria, a reflektovať na to.

Foto: Andrej Lojan/Postoj

Na Slovensku sa ku kresťanstvu hlási pomerne dosť ľudí, no v ostatných parlamentných voľbách bol pre vás úspech to, že ste sa vôbec dostali cez päť percent. Čím to podľa vás je, že keď si vezmeme nejakú typickú slovenskú dedinu, v nedeľu ide do kostola možno tretina až polovica obyvateľov, no KDH potom vo voľbách dostane možno ani nie päť percent?

Vstupuje do toho viac faktorov. Často si mnohí politici privlastňujú kresťanskú nálepku, ale pritom to nie je pravda. Dokonca aj hnutie Borisa Kollára sa profilovalo ako konzervatívne, čo je ťažko uchopiteľné. Pán Huliak z SNS nedávno zasa napísal, že by niekoho za niečo zastrelil – to nie je konzervatívny a už vôbec nie kresťanský postoj.

Nedovolím si hodnotiť cirkev a kňazov, ale často aj niektorí duchovní spochybňujú kresťanské hodnoty a konzervativizmus Kresťanskodemokratického hnutia.

KDH je často spájané s katolíckou cirkvou, ale na Slovensku máme aj iné cirkvi. Skúšate rozvíjať stratégiu aj pre kresťanov iných denominácií?

Toto sme aj v rámci kampane do parlamentu vnímali ako dôležitú tému. Nedá sa však spraviť zázrak zo dňa na deň. Ak to má byť krátkozraké a prospechárske, nič dobré to neprinesie.

Treba sa o tom rozprávať, otvoriť diskusiu s predstaviteľmi iných cirkví a počúvať od nich, čo ich veriaci očakávajú od kresťanskokonzervatívneho hnutia. Iba vtedy, keď budeme autentickí, oslovíme aj takéhoto voliča. Je to vec dlhodobej práce a myslím, že už sa to aj pomaličky deje.

Už ste niečo v tejto veci začali robiť?

Áno, ale ďalej by som to nerozoberala.

Po prezidentských voľbách premiér Robert Fico nakrútil video, v ktorom povedal, že nebude veľký problém Kresťanskodemokratické hnutie vykostiť. Ako si toto vyjadrenie v strane vysvetľujete?

Myslím, že to nie je len útok na KDH, ale aj snaha o rozbitie opozície. Aj z úst dnešných koaličných politikov často zaznievala pozvánka pre KDH do vlády. Pre mňa je dôležité, aby si KDH zachovalo tvár a nesklamalo svojich voličov. K výroku pána Fica náš podpredseda Igor Janckulík povedal, že vykosťovať môže tak na zabíjačke, a myslím, že to je trefné.

Naďalej budeme robiť politiku, ktorá je typická pre naše hnutie, a v parlamente ukážeme, že nám záleží na tejto krajine a na ľuďoch. Možno žijeme dobu, ktorá je rozhodujúca pre to, akú tvár bude mať Slovensko, či ide o ochranu právneho štátu, spravodlivosti, o zahraničné smerovanie – či budeme súčasťou EÚ, NATO, či budeme čerpať eurofondy. Chceme urobiť všetko pre to, aby Slovensko obstálo.

O päť rokov bude možno Peter Pellegrini obhajovať svoj prezidentský mandát. Čo treba spraviť pre to, aby jeho vyzývateľ v druhom kole nebol progresívec, ale kresťanský demokrat?

Jeden z konzervatívnych kandidátov na prezidenta, ktorý mal v minulosti dobrý výsledok, bol Radoslav Procházka. Prečo? Lebo už bol známy a mal niečo za sebou. Potrebujeme mať osobnosť, ktorá bude všeobecne známa a rešpektovaná.

Dôležité je aj to, aby široké konzervatívne spektrum toho kandidáta prijalo ako konzervatívneho kandidáta. Niekedy sme totiž pápežskejší ako pápež a príliš hľadáme na druhých nedostatky. Musí to teda byť silná osobnosť.

Máme na Slovensku takú?

Vrátim sa k menu našej europoslankyne Miriam Lexmann. Pre mňa je stelesnením štátnickosti a jasného konzervatívneho a pevne ukotveného líderstva. Je rešpektovaná aj v zahraničí. Pre mňa je podstatné aj to, že je to žena. Žien z kresťanskokonzervatívneho sveta je v politike veľmi málo. Myslím, že tento fakt tomu dodáva čerešničku na torte.

Bola by žena lepším prezidentom ako muž?

Nechcela by som to takto stavať, ale poviem to všeobecne v rámci politiky. Ženy podľa mňa vnášajú do politiky pokoj a eleganciu. Muži sú k sebe hrubší ako voči žene, ona vie dodať politike zjemnenie a istú mieru slušnosti, ktorej potrebujeme viac.

Ale nechcem generalizovať, lebo vieme, aké sú niektoré ženy v politike.

Nie je problémom možnej kandidatúry Miriam Lexmann, že ju na Slovensku veľmi nie je vidieť a mnohí ju nepoznajú?

Bolo to aj jedným z dôvodov, prečo sme Miriam Lexmann v týchto voľbách nepostavili. No myslím, že mandát, ktorý má v rámci Európskeho parlamentu, jej poznateľnosť zvyšuje. Okrem toho celý rok s nami kampaňovala po Slovensku.

Často máme pocit, že nám je európska politika vzdialená, ale bytostne sa nás dotýka a práca europoslancov je veľmi dôležitá, len to musíme priblížiť ľuďom. No nehovorím, že tou osobnosťou musí byť práve ona, a dokonca to ani nemusí byť nikto z KDH, môže to byť aj niekto zvonku. Našou domácou úlohou je však nájsť kandidáta, ktorý môže byť úspešný.