Wall Street obnovil stávky na trojciferné ceny ropy. Dôvodom však nie je Irán či Gaza

Cena čierneho zlata sa nedávno dostala na najvyššie úrovne od jesene 2023. Keďže sa premieta okrem iného aj do cien palív a následne do cien tovarov a služieb, podporuje rast inflácie v čase, keď je to najmenej vhodné.

Na druhej strane, napriek všemožnej snahe OPEC-u o obmedzenie produkcie a napriek najväčšiemu napätiu na Blízkom východe za posledné roky, sa cena ropy drží pod hranicou sto dolárov za barel. Aprílové maximá ceny ropy Brent boli zatiaľ tesne nad úrovňou 93 dolárov.

Obchodníci obnovili stávky na to, že ropa hranicu sto dolárov tento rok pokorí. Pri svojich úvahách sa však nepozerajú primárne na Blízky východ, ale do iných regiónov. Do tých, ktoré dokázali produkciu kartelu OPEC nahradiť.

Aj vďaka nim sa OPEC vmanévroval do situácie, keď je jeho vplyv na trh s ropou paradoxne nižší, ako bol v roku 2022. Podiel kartelu na celosvetovej produkcii je dnes najnižší od roku 2016, teda 34 percent.

Kto nahradil Arabov?

Ide hlavne o USA a Brazíliu (hoci tá teraz tiež trpí výpadkami), ale aj o ďalšie krajiny. Títo producenti dokázali z veľkej časti nahradiť produkciu kartelu a udržať relatívne nízke ceny ropy. Svoju rolu zohrala aj Čína a jej slabší dopyt. Rast americkej produkcie sa tento rok dostane na nové historické maximá. Krajina každý deň vyprodukuje 13,2 milióna barelov ropy.

Problémom však je spomalenie rastu produkcie. Minulý rok rástla o jeden milión barelov, tento rok porastie len tretinovým tempom. Rafinérie pritom už načreli do svojich zásob ropy a museli na trhu objednať ďalšiu. Silná ekonomika pravdepodobne podporí rast dopytu po palivách, chemických produktoch či asfalte.