Tie v poslednej dobe obsadzujú čoraz viac cudzinci z tretích krajín, keďže na trhu chýba kvalifikovaná domáca pracovná sila. Slováci buď odišli pracovať do zahraničia, alebo sú už na predčasných dôchodkoch.
Systém podpory vytvárania nových pracovných miest sa osvedčil v čase vysokej nezamestnanosti, ale dnes je z veľkej časti už prekonaný pre svoje enormné spoločenské náklady. Pre štát je najvýhodnejšie poskytovanie investičných stimulov v podobe daňových prázdnin, lebo nejde o priame zatínanie sekery do beztak deravého štátneho rozpočtu. Ak by štát nedal firmám investičné stimuly, dali by sa zlákať do iných krajín. Okrem toho viac pracovných miest vytvára priestor pre nadväzné pracovné miesta v oblasti služieb, ktoré by inak pre nedostatok zákazníkov ani nevznikli.
Iná je však situácia, keď investor dostáva priamu finančnú pomoc na nákup technológií v kombinácii s úhradou polovice jeho pracovných nákladov na zamestnancov počas zmluvne dohodnutej doby od štátu. Vybrané dane z príjmu zamestnancov nedokážu kompenzovať výšku výdavkov potrebných na vytvorenie týchto pracovných miest. To znamená, že štát sa zadlžuje bez toho, aby mal istotu, že po skončení a vyčerpaní všetkých stimulov firma neodíde do zahraničia. V prípade automobiliek je to síce ťažké, ale v prípade firiem zameraných na výrobu káblov, plastových výrobkov alebo jednoduchých súčiastok je presťahovanie firmy do inej krajiny otázkou niekoľkých mesiacov.
Štát by mal dnes zvážiť zmysluplnosť podpory investorov naťahujúcich ruky po peniazoch zo slovenského štátneho rozpočtu. Najmä preto, že ide o výdavky štátu, ktoré ešte viac zužujú priestor na lepšie fungovanie štátu a ohodnotenie zamestnancov v štátnej a vo verejnej správe. Už dnes musíme platiť na úrokoch oveľa viac ako iné krajiny eurozóny. Záporné úroky, za ktoré si vláda dokázala požičať peniaze od investorov a zadlžovať permanentne krajinu ešte v roku 2021, sú už minulosťou, ktorá sa nebude opakovať.
Kvantitatívne uvoľňovanie zo strany centrálnych bánk bolo umelým zásahom, ktorý poškodil nielen euro, ale všetky meny – keďže neprirodzene nafukoval dopyt spotrebiteľov, ľudí kupujúcich nehnuteľnosti na hypotéku a neefektívne firemné investície. Vopred bolo zrejmé, že spolu s pandémiou a od roku 2022 aj s vojnou na Ukrajine sa negatívne dôsledky dostavia vo forme cválajúcej dvojcifernej inflácie. Centrálne banky chceli za každú cenu pomáhať oživiť ekonomiky, ale bezbrehým nalievaním peňazí do obehu odkupovaním štátnych a neskôr dokonca aj firemných dlhopisov roztočili kolesá inflácie. V čase digitalizácie už nebolo potrebné roztáčať priamo kolesá rotačiek na peniaze.
Hospodárska politika SR zameraná na rozširovanie výroby áut na úkor pestovania obilia v čase prudkej expanzie čínskych automobiliek do Európy by mala odísť do dejín. Doba si vyžaduje riešenia, ktoré našu ekonomiku nedostanú na úplnú perifériu Európy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.