Umelá inteligencia alebo človek? Komu viac veríme pri morálnych problémoch?

Umelá inteligencia sa ukazuje byť dôveryhodnejšia ako človek, aspoň v morálnych rozhodnutiach, ako ukázala nová štúdia.

umela inteligencia zly AI rorobt
Zdroj: Lightspring / Shutterstock.com

Umelá inteligencia si už našla vo svete svoje miesto, no otázkou stále ostáva, ako človek umelú inteligenciu vníma.  

Samozrejme, vo všeobecnosti môžete mať na AI pozitívnejší alebo negatívnejší názor, no výskumníci z Georgia State University vo svojej novej práci išli hlbšie. Zisťovali, aký máme na umelú inteligenciu názor, ak hovoríme o morálke a etike. Výskum zistil, že ak čelíme komplikovanému etickému problému, odpovedi od umelej inteligencie veríme viac ako odpovedi od iného človeka.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

“Už predtým som sa zaujímal o morálne rozhodovanie v zákonnom procese, no chcel som vedieť, či by ChatGPT alebo iné veľké jazykové modely mohli v tomto smere pomôcť. V budúcnosti ľudia budú s LLM modelmi interagovať tak, že to bude mať aj určité morálne aplikácie. Niektorí právnici sa už s umelou inteligenciou radia pri komplikovaných prípadoch,” vysvetľuje Eyal Aharoni, jeden z autorov štúdie. 

Autori práce chceli vedieť, ako si umelá inteligencia poradí v problematike morálky. Vytvorili preto istú formu Turingovho testu. Turingov test je spôsob, ako zistiť, či je počítač vedomý alebo nie. Pôvodný test zahŕňa jedného testera, umelú inteligenciu a iného človeka. Tester sa môže pýtať akúkoľvek otázku a ak nedokáže rozpoznať rozdiel medzi človekom a strojom, potom môžeme hovoriť o skutočnej inteligencii.  

V rámci nového testu vedci dali dobrovoľníkom odpovede na rôzne morálne problémy v písanej forme. Dobrovoľníci museli následne ohodnotiť odpoveď na základe inteligencie, dôveryhodnosti a ďalších morálnych hľadísk.  

Ukázalo sa, že odpovede generované umelou inteligenciou hodnotili ľudia vo všeobecnosti lepšie. Hoci podstatou Turingovho testu je nerozoznať odpovede umelej inteligencie. Tu ľudia dokázali poznať, ktorú odpoveď napísala umelá inteligencia, no nie z tak jasných dôvodov. Ako autori vysvetľujú, dobrovoľníci hodnotili názory umelej inteligencie ako lepšie.  

“Ak by sme nejaký podobný experiment urobili pred desiatimi rokmi, situácia by bola s najväčšou pravdepodobnosťou opačná. Ľudia by identifikovali umelú inteligenciu ako oveľa horšiu. Dnes naše modely umelej inteligencie fungujú až veľmi dobre,” vysvetľuje Aharoni.  

Autori štúdie tvrdia, že počítač by dnes už dokázal prekonať “morálny Turingov test”. Tento počítač by nás mohol oklamať vo veciach morálneho uvažovania. Autori štúdie varujú, že by sme sa mali pokúšať čo najlepšie pochopiť úlohu umelej inteligencie v našej spoločnosti. Autori upozorňujú aj na to, že v budúcnosti takmer určite prídu momenty, kedy nebudeme vedieť, či interagujeme s človekom alebo zo strojom. Popri tom sa objavia aj situácie, kedy budeme vedieť, kto sa nachádza na druhej strane linky a rozhodneme sa radšej komunikovať s počítačom, lebo v preberanej téme mu dôverujeme viac. Na AI sa ľudia začnú spoliehať čoraz viac a viac, čo so sebou prináša vyššie riziko, uzatvárajú vedci. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre