Prezidentské hry.

Ako deti sme sa hrávali na schovávačku a kedˇ sa niekto veĺmi dobre schoval a hĺadajúci ho dlhšie nevedel nájsť, kričali sme po ňom, aby sa vzdal, aby hra mola pokračovať ďalej.

Obdobne sa teraz správajú OĽANO a SAS v prezidentskej kampani, ktoré vyzývajú Čaputovú, aby sa vzdala a mohla pokračovať ich hra ďalej, v ktorej by sa zbavili konkurenta. Sulík a Matovič vedia veľmi dobre čítať prieskumy verejnej mienky, vedia, že v nich nie sú dôležité desatinky, ba ani percentá v rámci štatistickej odchýlky, ale trendy a potenciál, ktorý ten ktorý kandidát má. Vedia, že Mistrík a Čaputová sú vyrovnaní kandidáti a druhá menovaná má trend rastu,kým Mistrík stagnuje na svojich percentách. Preto ich záujem zbaviť sa Čaputovej nie je motivovaný len prezidentskými úvahami, ale aj a hlavne egoistickými straníckymi záujmami. Vedia totiž veľmi dobre, že ak sa Čaputová zúčastní prvého kola volieb a keby aj hned nepostúpila do druhého kola volieb získa veľký počet hlasov a následne po vzore Prochádzku sa stane tvárou Progresívneho Slovenska /PS/ a tak môže veľkú časť svojich podporovateľov priviesť k podpore tejto novej strany. Nakoniec Čaputová to netají ani v kampani, keď napriek tomu, že sa snaží vystupovať ako nezávislá kandidátka na bilboardoch jej svieti logo PS.. Sulík s Matovičom cítia, že najväčšiu časť voličov by PS získalo práve z radov SAS a OĽANO, preto tá hra na vzdávanie sa v prospech zakladateľa SAS.

Som rád, že František Mikloško sa do tejto hry nezapojil, prečítal a odhadol postranné úmysly lídrov strán, navyše odolal aj mediálnemu tlaku, čím preukázal, že ako prezident by bol dôstojným partnerom politikov i médií.