Plodíme z Ducha či zo seba?

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. (Gal 5, 16-25)Zdieľať

Lukáš Durkaj

V prvom rade treba podotknúť, že pri ovocí Ducha sa stretáme s dvoma verziami jeho počtu. Kritické verzie gréckeho textu Listu Galaťanom vymenúvajú deväť plodov. Katolícka tradícia ovplyvnená latinským prekladom Vulgáty ich rozširuje na dvanásť, keď ku láske, radosti, pokoju, zhovievavosti, láskavosti, dobrote, vernosti, miernosti a zdržanlivosti (Gal 5,22.23) pridáva trpezlivosť, skromnosť a čistotu (porov. KKC 736, 1832). Zdanlivá rozbuška na protestantsko-katolícky spor však nemá opodstatnenie. Dôležitý tu nie je počet, ale význam. Mnohé z uvedených ovocí sú totiž navzájom skoro synonymné, z čoho možno pochopiť, že Pavlovi nešlo o presnú filozoficko-teologickú taxáciu. Dvoma pri sebe blízko uvedenými zoznamami poukazuje na rozpor medzi telom a Duchom. Čo sa tým ale myslí?

Človek sám zo seba nemôže vydolovať nič dobré.Zdieľať

Hlavným motívom na napísanie listu bol rozpor v kresťanskej komunite Galaťanov. Pod vplyvom židokresťanov tam začala vystupovať skupina, ktorá hlásala v podstate to, že kto sa chce stať kresťanom, musí sa najprv stať židom. A teda dodržiavať predpisy Tóry a pri mužoch splniť povinnosť nechať sa obrezať.  Pavol proti tomu ale ostro vystupoval. Takýto postoj považoval za zradu slobody, ktorú pre všetkých ľudí vydobyl Kristus. Nepriamo tak aj tieto vonkajšie praktiky považoval za skutky tela (porov. Gal 3,3). Samy o sebe neprinášajú spravodlivosť, ba môžu sa stať prekážkou skutočnej slobody. Ide tu o známy Pavlov názor, ktorý prezentoval aj vo svojich ostatných listov. To, čo podľa neho prináša dobro je Duch. S ohľadom na spomenuté ovocie, tu treba ešte vysvetliť, že sa ním nemyslí duchovná zložka ľudskej bytosti ale Boží Duch, ktorého neskoršia kresťanská tradícia zadefinovala ako tretiu božskú osobu Duch Svätý. V takto dosť pesimistickom a vyhranenom tóne by sa teda dalo aj konštatovať, že človek sám zo seba nemôže vydolovať nič dobré.

Z tela sú skutky, Duch prináša plody.Zdieľať

Všimnúť sa to dá pri základnom rozdiele pomenovania našich zoznamov. Pri prvom ide o skutky, pri druhom o ovocie (plody). Život v Duchu sa preto nedá dosiahnuť iba konaním dobrých a nábožných skutkov. Ducha treba prijať. Znamená to, že tí, ktorí „plodia“ skutky tela, Ducha neprijali? To Pavol istotne netvrdí. Skôr sa to dá pochopiť tak, že s Duchom nespolupracujú (porov. Gal 5,16), resp. chápu jeho význam naopak. List nám aj na tomto mieste predstavuje špeciálnu kresťanskú etiku, ktorá hovorí nie tak o dosiahnutí dobra, ale o jeho dôsledkoch.

Dva zoznamy sa takto stali pre Galaťanov (a nás) akousi pomôckou na rozlišovanie toho, či niekto koná pod vedením Ducha, alebo nie (porov Gal 5,18). Čo sa týka skutkov tela (porov. Gal 5,19-21), Pavol tu neduhy prítomné v miestnej komunity hádže do jedného vreca s neresťami, ktoré poznal aj okolitý pohanský svet. Sériu pätnástich „skutkov“ (3 sexuálne, 2 kultické,  8 vzťahové a 2 pôžitkárske) korunuje dodatkom „a im podobné“, čím ozrejmuje, že nejde o nejaké dokonalé spovedné zrkadlo, ale o výzvu na pochopenie, že zlo je prepojené a môže navonok zobrať aj podobu zbožnosti. Adresáti totiž akoby zabudli, že vodiacim princípom (porov. Gal 5,14) má byť láska. A vskutku ona následne zaujíma nielen textovo, ale hlavne významovo prvé miesto medzi ovocím Ducha.

Vidno na mojom živote ovocie Ducha?Zdieľať

Aký by teda mohol byť praktický dôsledok nášho textu? Určite je užitočné si plody Ducha aj zapamätať. Je jedno či ich budeme vedieť 9 alebo 12. Ide o to ako ich použijeme. Najlepšie ako merítko posudzovania a ešte lepšie smerom hlavne na seba. Pri skutkoch tela (hriechoch) je niekedy ľahké odškrtnúť si, že však ja som nič neukradol, nikoho som nezabil atď. Skôr sa treba pýtať: „Vidno na mojom živote ovocie Ducha? Spolupracujem s ním vôbec?“ Alebo, ak sa sebaspytovanie zdá náročné, opýtať sa na seba ľudí, čo žijú okolo mňa.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: Vitráž vyobrazujúca ovocie Ducha Svätého, Christ Church Cathedral, Dublin. wikimedia