Leto v znamení korony

Nástup leta bol skutočne ukážkový, slnečných lúčov nám bolo dopriate požehnane, akoby nám aj slnko chcelo dožičiť maximum letných pôžitkov, skôr než nás opäť všetkých zavrú.

V rozpálených uliciach mesta, keď teplomer ukazuje 30+ a keď to už väčšina ľudí vzdala, aj dnes možno – síce ojedinele, ale predsa – stretnúť hrdinov dnešných dní. Zodpovedných nostieľov respirátorov. Ako sa vám dýcha, priatelia?

Ja sa priznávam, že je to nad moje sily. Dokonca aj v interiéri, kde je to povinné. Dobrovoľne sa priznávam, že som nariadenie porušila na jednom nemenovanom úrade. Prišla som tam síce ako sa patrí s rúškom na tvári, ale po chvíli začalo zo mňa tiecť a musela som si ho dať dole. Pani úradníčka bola chránená prepážkou z plexiskla, tak som usúdila, že ju neohrozujem. Pani bola zlatá, nepovedala mi ani slovo.

Bola som aj na inom úrade, kde som sa slušne spýtala, či si môžem dať rúško dole, ale pán úradník mi to nedovolil s odôvodnením, že on predsa musí byť chránený. Uznala som mu to, hoci som chcela pripomenúť, že jeho kolegyne chodia po chodbe bez rúška – ale zahryzla som si do jazyka.

Uvedomujete si, že už druhý rok žijeme v nenormálnych podmienkach, ktoré sú dané hlavne protipandemickým opatreniami? Absurdnosť mnohých z nich je podčiarknutá hlavne v lete, ale ľudia akoby sa nad tým ani nezamýšľali. V letných horúčavách lapajú po dychu s rúškom aspoň „na pol žrde“ – hoci funkčne je to nezmysel.

Mamička, ktorá išla pre dieťa do škôlky a zabudla si rúško, natiahla si tričko spod brady na nos. Keď to nešlo, zakryla si aspoň ústa rukou tváriac sa ospravedlňujúco. Prečo? Vysvetlite mi, prečo robíme tieto nezmysly?

Keď minulý rok pani profesorka Henrieta Hudečková na tlačovej konferencii povedala, že rúška budeme zrejme nosiť doživotne, nikto z prítomných novinárov sa nad tým nepozastavil. Mne to vtedy znelo ako pomýlený názor vedca žijúceho mimo reality. Dnes to vyzerá tak, že vyslovené sa stáva pravdou a tak sa všetci pomaly dostávame mimo realitu...

Vedzte totiž, že vírusy – taký či onaký – tu budú vždy a každú jeseň či jar bude nejaká epidémia. A vždy bude dôvod na rúška. Môžete byť aj stokrát zaočkovaní. Ako sa vám dýcha, priatelia?