CoViD – 25 / Autoprotilátky - vražedná hnusoba

Cytokinínová búrka. S týmto termínom sme sa v priebehu pandémie stretli už dávno, teda vlastne hneď na začiatku. Cytokiníny sú proteíny produkované imunitným systémom, spôsobujú zápal a ich nadmerná produkcia poukazuje na nadmernú reakciu imunitného systému. Pri nebezpečných hladinách v pľúcnom tkanive dochádza k jeho masívnemu poškodeniu, opuchu pľúc, tie strácajú schopnosť dodávať do krvi kyslík v dostatočnej miere, pacient sa začne dusiť (saturácia kyslíka klesá). Na začiatku pomáha zvýšiť množstvo kyslíka vo vdychovanom vzduchu, ale ak je poškodenie veľké, nepomôže ani to a hrozí udusenie.

Lieky tlmiace aktivitu imunitného systému tlmia aj produkciu cytokinínov a aj preto sa pri ich podávaní zaznamenali výrazné úspechy – klesol počet úmrtí.

Už v minulom roku pozornosť imunológov zaujalo to, aká je rola autoprotilátok – oni napádajú časti imunitného systému alebo sa sústredia na špecifické proteíny v tkanivách, napríklad v srdci, v mozgu alebo krvných cievach a kapilárach, a tak nachádzame súvis so symptómami súvisiacimi s týmito orgánmi a tkanivami. Ak by sme chceli porovnať, tak v časovom merítku cytokiníny tvoria systémový problém s krátkym trvaním a autoprotilátky sa zamerajú na konkrétny cieľ a spôsobujú dlhodobé poškodenia.

V auguste minulého roku (2020) skupina z Rockefellerovej univerzity v New York City zverejnila štúdiu, v ktorej zistili, že viac ako 10 % z 987 pacientov s vážnym priebehom CoViD má protilátky, ktoré sa naviažu a tým blokujú účinok interferónov typu 1 (tie pomáhajú imunitnému systému proti patogénom) a zistili produkciu defektných interferónov. V prípade vírusových infekcií interferóny typu I zohrávajú kritickú úlohu.

To bol silný impulz na pokračovanie v práci. Medzinárodný tím skúmal 3595 pacientov z 38 krajín s kritickým CoViDom. Okrem toho preskúmali aj 35 000 vzoriek krvi zdravých ľudí odobraných pred pandémiou. A výsledky sú veľmi zaujímavé.

Pozrime sa, čo vedci zistili :-) Skúsim začať tými zdravými spred pandémie. Vo veku od 18 do 69 rokov našli autoprotilátky proti interferónu typu I prítomné u 0,18 % ľudí. Počet tých, ktorí takéto protilátky mali rástol s vekom – u sedemdesiatnikov bol počet už 1,1 % a víťazom (v skutočnosti porazeným) boli osemdesiatnici a starší – autoprotilátky sa našli u 3,4 % z nich. Celkovo, u všetkých bol priemer 0,4 %.

Porovnávaciu skupinu už máme a teraz poďme k prekonavším CoViD s kritickým priebehom (ocitli sa na intenzívke). Celkovo 13,6 % malo autoprotilátky a vekovo sa to vrstvilo takto: pod 40 rokov sa našli u 9,6 % a u vyše 80-ročných u 21 % z nich. U tých, ktorí zomreli, zistili autoprotilátky u 18 %.

Obe skupiny sú natoľko veľké, že výsledky sú na tom štatisticky veľmi dobre. Nárast prevalencie autoprotilátok je masívny (34 násobný) a ich prítomnosť u zdravých ukazuje, že sú skôr príčinou ťažkého priebehu ako jeho dôsledkom.

Aj veková závislosť výskytu autoprotilátok korešponduje s vekovou závislosťou smrtnosti ochorenia. Mohlo by to vysvetľovať, prečo je u starších vekových skupín také veľké riziko ťažkého priebehu a úmrtia. Ako aj poskytovať odpovede na otázky položené na začiatku. Aspoň u časti pacientov.

Možno niektorí zaznamenali aj výsledky skúmania patológov – našli silne poškodené tkanivá pľúc a v nich vírusu bolo primálo na vysvetlenie takého poškodenia. Autoprotilátky sa vyvíjajú aj týždne, čo mesiace po tom, ako vírusová infekcia odoznie – a poškodzujú pľúca aj dlho po tom. Či ich započítali do štatistiky covidových úmrtí, nevedno.

Pomýlená imunita

Súvislosť niektorých infekcií a autoimunitných reakcií, keď imunitný systém „sa pomýli“ a začne napádať vlastné bunky je známy už dlho – pri malárii telo začne napádať červené krvinky a vzniká anémia, streptokokus spôsobujúci zápaly hrdla môže byť príčinou reumatickej horúčky – autoimunitného ochorenia spojeného s napadnutím a trvalým poškodením srdca, helicobacter pylori môže spôsobovať ďalšiu z porúch imunity, keď sú napádané krvné doštičky (trombocytopenická purpurea). Toto je zopár patogénov nie vírusov. Ako príklad vírusového patogénu je Epstein-Barrovej vírus spôsobujúci mononukleózu, kde sa ukazuje/podozrieva spojitosť s vyše desiatimi autoimunitnými ochoreniami včítane systémového lupusu.

Niektoré autoimunitné ochorenia sú spojené s genetickou predispozíciou – toto sa zistilo u určitej časti CoViD pacientov, o ktorých sa píše vyššie – chyba spôsobujúca produkciu chybného interferónu typu I. V iných prípadoch ide o mimikry. Napríklad Streptococus pyogenes má M proteín, ktorý napodobňuje (mimikry) určitý proteín nachádzajúci sa v ľudskom srdci. Vedci zistili, že viacero krátkych sekvencií S proteínu korona vírusu sa podobá na ľudské proteíny. Tu však súvislosť s „pomýlenou“ autoimunitou zatiaľ nie je preukázaná, ale pozornosť sa sústreďuje aj na tieto skutočnosti. Zdá sa, že bude treba prehodnotiť naše poznanie a uvažovanie o desiatkach, možno dokonca stovkách ochorení.

V boji s hnusobou máme nádej

Aj keď výsledky výskumu vyzerajú hrôzostrašne, predsa z nich plynie nádej. Ak vieme zistiť príčinu ťažkého priebehu, mohli by sme vedieť lepšie reagovať pri liečbe pacienta, u ktorého sa zistia autoprotilátky. Ich stanovenie je rýchle a nie je nákladné. Dobrou voľbou sa vtedy ukazuje preventívne hospitalizovať a podávať monoklonálne protilátky alebo terapiu interferónom-ß.

V tejto súvislosti sa ukazuje zmysel a potreba zisťovať autoprotilátky v krvnej plazme darcov a pri zistení vylúčenie takejto krvnej plazmy obsahujúcej proteíny napádajúce interferón z terapeutického použitia.

Zároveň dostávame odpoveď na nepoloženú otázku – prečo pomáhajú lieky typu dexametazon? Tento liek má protizápalový, bolesť tlmiaci a protialergický účinok a tiež potláča imunitný systém. Liek sa odporúča na liečbu reumatických a autoimunitných ochorení. To znamená, že môžeme očakávať aj potláčanie tvorby autoprotilátok. Ak vieme, že dexametazón nepomohol každému, napadne nás možná príčina – zistilo sa, že iba časť ťažkých priebehov súvisí s autoprotilátkami a deviantnou reakciou imunitného systému. Tá časť je dosť veľká (20 %) a naviac vedomosti o časti hlavolamu pomôžu rozlúštiť aj ďalšie hádanky, lebo sa stávajú jednoduchšími, resp. menej zamotanými – ak položíte jeden kúsok puzzle, ten umožňuje hľadať ako a kam položiť ďalší.

Čo však vieme povedať s určitosťou? To, že výskumu aktuálneho veľkého problému s menom CoViD sa venuje obrovské úsilie. Už teraz vieme povedať, že výsledky posunú naše vedomosti o interakcii nielen SARS-CoV-2 vírusu, ale aj iných vírusov a ďalších patogénov s ľudským organizmom vo všeobecnosti a špecificky s jeho imunitným systémom o generačný skok dopredu. Minimálne :-)

Podklady a ďalšie čítanie :-)

https://www.nature.com/articles/d41586-021-00149-1

https://www.nature.com/articles/d41586-021-02337-5

https://www.rockefeller.edu/news/30869-common-thread-severe-covid-19/