A. Christie: Deset malých černoušků (Čitateľský denník 51/2021)

Pět malinkých černoušků k soudu spolu míří,
jeden z nich se soudcem stal, zbyli jenom čtyři.
Čtyři malí černoušci nechali všech pří,
jeden z nich šel pasti klást, do světa šli tři.
Tři malincí černoušci šli ulovit lva,
medvěd sežral jednoho, zbyli jenom dva.
Dva malincí černoušci chodili dvě hodiny,
jeden klesl na skále, a tak zbyl jen jediný.
Jeden malý černoušek vztek měl na svět zrádný,
proto se sám oběsil — a tak nezbyl žádný.“

Ktorá detektívka od Agathy Christie je slávnejšia, Vražda v Orient exprese alebo Desať malých černoškov? Netuším, ale konečne môžem povedať, že som prečítal obidve. Škoda len, že v prípade Černoškov som najprv videl výbornú dramatizáciu v podobe trojdielnej minisérie z dielne BBC.

Na malý opustený ostrov s honosným sídlom je pozvaných desať ľudí. Sudca, policajt, komorná, majordóm, dobrodruh, dôstojná pobožná dáma; všetko svojské postavičky. Príjemnú atmosféru úvodnej večere však naruší tajomný hlas z gramofónovej nahrávky, ktorý všetkých zúčastnených obviní z ťažkých zločinov. A podľa vzoru starej detskej riekanky, ktorá sa nachádza pekne zarámovaná v každej izbe na ostrove, začnú jednotliví návštevníci postupne zomierať.

Kto je vrah? Ako sa dostal na ostrov, ktorý je kvôli zlému počasiu odrezaný od pevniny? Postavy si s hrôzou uvedomujú, že to musí byť jeden z nich! Ale kto, kto dokáže nepozorovane hodiť do nápoja jed, kto sa vie priblížiť k svojej obeti a sotiť ju do priepasti, kto rozdrví inému neborákovi hlavu sekerou — a to všetko bez toho, aby si to ostatní všimli?

A tu sa vraciam k prvému odseku — ja som to vedel. Vďaka tej televíznej minisérii som od začiatku vedel, kto je vrah, a to čítaniu detektívky veľmi nepomáha, že? Ináč by som sa dokázal dokonale vcítiť do ohrozených postáv. Tipoval by som spolu s nimi: „Je to on!“. A, samozrejme, mýlil by som sa. Pretože Agatha Christie nedrží len tak pre nič za nič už takmer sto rokov titul „prvá dáma detektívky“.

Ohýba nepísané pravidlá; rovnako, ako aj pri Orient exprese rozmýšľa, ako to urobiť ináč, ako prekvapiť svojho skúseného čitateľa. Každú postavu najprv predstaví v samostatnej kapitole, každej dá pochybnú minulosť a podozrivé správanie; dokonca vidíme aj do ich hláv a čítame nekalé myšlienky. Navyše, nie je tu žiadna postava detektíva, žiaden Hercule Poirot, takže vrahom môže byť naozaj ktokoľvek. Geniálne.

Ak si to teda chcete vychutnať, nič viac si k Černoškom nehľadajte, nič nepozerajte. Vyložte si nohy na kozub (alebo radiátor), otvorte knihu a pustite sa do pátrania. A ja si idem prečítať Smrť na Níle skôr, než príde tá Branaghova vo februári do kín.

PS: Knihu nájdete v novších prekladoch aj pod názvom A neostal ani jeden.

A. Christie: Deset malých černoušků
Knižní klub, 2009
208 strán
*
90 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.