blog.sme.sk

Mrzí ma len, že vo chvíľach, keď nejaký hranatý tĺk chrlil oheň a síru na Bratislavu, ani raz ste nepovedali, že "pŕŕ, to teda nie! Bratislava je môj domov…"

Je normálne,aby Pamiatkový úrad prehliadal znehodnocovanie svetového kultúrneho dedičstva UNESCO staviteľmi a úradmi v pamiatkovej rezervácii?Ba čo viac,ešte k tomu prispieval svojím konaním?

Už je to dvanásť rokov, čo som Luccu prvýkrát videla. Cestovkám stačí zopár hodín na zoznámenie klientov s hlavnými pamiatkami. Povedala som si, že sem sa raz musím vrátiť. Chvíľu trvalo, kým som si sen splnila.

Bojový medik musí byť tam, kde je pechota. Zachraňuje pod paľbou, medzi dronmi a v zákopoch. Aby mohol zachrániť ďalších, musí najprv prežiť sám.

Viac než rok po verejnom predstavení projektu nie je možná bežná komunikácia medzi výpravcami a rušňovodičmi cez novú sieť. Čo sa teda skutočne dokončilo?

Vzít šestiletou dceru na průzkum vodopádů mimo značenou stezku? Skvělý nápad! Tedy alespoň do chvíle, než zjistíte, že dobrodruh může být nakonec hlavně tatínek.

Poďme teda voliť ľudí, ktorí nesú hodnoty, aby sa do mestského zastupiteľstva nenatlačili rôzni prospechári a ich famílie platené ako “poradcovia”.

Nie každý, kto odkladá povinnosti, je lenivý. Niekedy sa za nečinnosťou skrýva strach, vyčerpanie alebo strata zmyslu. Ako rozoznať, kedy potrebujeme viac disciplíny a kedy skôr pochopiť sami seba?

S Irenou Šimunekovou spomíname na staré časy v komentári k jej blogu a súčasná eskalácia útokov na pokrok vykrikovaním o zlých progresívcoch a zlých láskach života, ma vedie zamyslieť sa aj nad pokrokom každého dňa v Paríži.

Jednoduché heslo, do ktorého sa zmestí celý konflikt ak z neho vynecháme dejiny. Čo sa za ním skrýva a prečo vlastníctvo pôdy, vznik štátu a vojenská okupácia nie sú to isté?