blog.sme.sk

Do určitého veku som žila vo svojom svete. Mala som nasadené ružové okuliare a nevšímala som si, čo sa okolo mňa deje. Verila som, že štát funguje tak, ako má. Dnes už viem, že som sa mýlila.

„Najviac reči majú hlupáci; vždy majú o čom hovoriť. Keď otvárajú hubu, domnievajú sa, že získajú na význame.“ (J. Čapek)

Poklop smetnej nádoby sa zatvorí a my máme pocit, že odpad zmizol z nášho života. V skutočnosti sa jeho príbeh iba začína. A možno by sme sa mali viac zamýšľať nad tým, čo všetko sa deje ešte predtým, ako poklop vôbec zatvoríme.

Od 2. augusta 2026 musia firmy v celej EÚ priznať, že zákazník píše s chatbotom, a označovať syntetický obsah — Slovensko však stále nemá určený orgán, ktorý to bude kontrolovať.

Prekvapivo kvalitnú odpoveď na túto otázku mi poskytla Meta AI. Sám by som tie informácie určite nedokázal zozbierať.

Máme hotový kľúč od lepšej krajiny a nechceme ho použiť. Radšej si nájdeme výhovorku a čakáme na vhodnú dobu, ktorá nikdy sama nepríde.

Každý deň vidím príspevky útulkov. Vyhodené, týrané, hladné, vystrašené psíky, ktoré čakajú, či ich ešte niekto zachráni.

Káva na každom rohu, obchod otvorený aj o desiatej večer či jedlo, ktoré si bez problémov objednáme až ku dverám. Život v meste je pohodlný. Zároveň však so sebou prináša niečo, na čo náš organizmus evolúciou nebol pripravený...