blog.sme.sk

V roku 1952 napísal Kurt Vonnegut román o svete, v ktorom stroje pripravili ľudí o prácu, dôstojnosť a pocit vlastnej užitočnosti. Dnes, v čase umelej inteligencie, znie ako nepríjemné varovanie.

Prišiel som do Liptovského Mikuláša načas. Expres Tatran nemeškal. Mal som čas viac ako hodinu, pred akciou krst knihy, nové prepracované vydanie „Povestí z Liptova“ autorov Petra Mišáka a Petra Vrlíka.

Moji chlapci sa nemali dobre. Plakávali, keď mali ísť k mame v rámci striedania. Keď mali ísť k nej v pondelok, celú nedeľu boli nervózni, hádaví. Opakovane ma prosili, aby som jej ich nedával.

Ako možno niekoho nazvať človekom, keď v ňom obyčajnú á prirodzenú ľudskosť neprebudí ani osud detí...

Pandora na Zemi existuje a bijú sa o ňu tri štáty. Keby na planétu Zem cestovali mimozemskí turisti, tak by sa na Iguazú zastavil každý z nich. Aj naši cestovatelia to vidia podobne.

Prepadla Slovensko. Miera korupcie je tak hrozná, že náhodný občan má pocit, že sa s tým nedá nič robiť, len štát musí skrachovať a začať od nuly. Všetko, je vraj jedna banda, hovorí náhodný divák.

Rozumieť ľuďom je únavné. Zato ich škatuľkovať je rýchle, lacné a nevyžaduje si to ani ich súhlas. Stačí zopár nálepiek, trochu morálneho účtovníctva a ľudstvo je opäť vzorne usporiadané.