blog.sme.sk

Občas mám pocit, že na každú jazvu a bolesť sú minimálne (!) tri zaručené rady, ktoré by ťa boli bývali ušetrili od všetkého zlého, keby si len TROCHU viac chcel/a.

Klubový futbal prináša množstvo zápasov. Väčšinu z nich časom pohltia dejiny, na nejakú časť si sem-tam spomenieme a na niektoré zápasy určite nezabudneme. Sú tu ale aj duely, ktoré priniesli scenár, ktorý sa nezopakuje už nikdy.

Len kúsok od Bratislavy sa nachádza miesto, ktoré už stáročia priťahuje pútnikov, milovníkov histórie aj návštevníkov túžiacich po chvíli pokoja.

22. augusta bude v Košiciach Pride. Dúfam, že bude o ľuďoch, pre ktorých vznikol. Skúsenosť z Bratislavy aj zo zahraničia mi však našepkáva, že medzi dúhovými vlajkami opäť uvidíme aj tie palestínske. Položme si ale otázku: prečo?

Pred časom som napísal, že by sme sa mali učiť spolu a navzájom. Odvtedy mi v hlave zostala jedna otázka: čo keby sme o tom prestali iba hovoriť a skutočne to skúsili?

Zrúcanina stredovekého hradu Pajštún sa ukrýva na vápencovom brale v lesoch Malých Karpát nad obcou Borinka, v katastri Stupavy.

Vypnúť umelú inteligenciu už nedokážeme a zaujať postoj „som proti“ je dnes nielen naivné, ale aj nebezpečné. Ak sa bojíte, že vás stroj pripraví o prácu, mýlite sa – o prácu vás pripraví iný človek, ktorý sa s ním naučí pracovať.

Černobyľ, Kursk, Beslan a Nord-Ost. Štyri tragédie, štyri rôzne kulisy, jeden rovnaký scenár: ruský štát najprv klame, potom zlyhá, potom počíta mŕtvych a nakoniec si ešte pripíše zásluhy.

Myslel jsem si, že nám doma mizí lžičky. Pak jsem otevřel pokoj puberťáků a pochopil, že příborům nehrozí myčka, ale vyhynutí.

Prečítajte si najzaujímavejšie výstrižky zo Slovenského denníka, vydávaného v Bratislave denne okrem pondelka.

Úprimne? Som už unavená.Unavená z toho, ako sa zo Slovenska pomaly stáva miesto, kde sa namiesto skutočných problémov donekonečna hádame o témach, ktoré rozdeľujú spoločnosť na tábory.