blog.sme.sk

Vymenili sme noc za displeje a oddych za výkon. Prečo sme stále unavení a prečo nám káva už dávno nepredlžuje deň?

Prečítajte si najzaujímavejšie výstrižky zo Slovenského denníka, vydávaného v Bratislave denne okrem pondelka.

Niektoré preteky sú o čase. Iné o výkone. A potom sú také, kde ide o niečo viac – o ticho, vietor a momenty, ktoré si človek odnesie hlbšie než do výsledkovej listiny.

Zoťali brezu, už ju vezú, už ju vezú. Už na ňu chlapci nepolezú, nepolezú... spieva Jana Lewitová a Vladimír Merta v jednej pesničke. Inde Pavol Hammel: Vždy keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on...

Mestečko, či malá dedinka – transparenty s budovateľskými päťročnicami nás vítajú nad hlavami všade.

Príbeh Demokratickej koalície, ktorá sa z rodinného podniku vypracovala na vrchol opozície, aby v roku 2026 čelila zániku. Prežije éra Gyurcsányovcov dravý nástup Pétera Magyara a hnutia TISZA?

Vždy keď mi chýbala, som si dookola pozeral jej druhú fotografiu, s pusou našpúlenou na bozk. A samozrejme si predstavoval, že ten bozk raz môže byť pre mňa.

Slováci menia nákupné centrá za záhrady. Prečo v dobe chaosu hľadáme zmysel v hline a prečo je sebestačnosť nový luxus?

Neviem, kto si a ako sa voláš, ale pod môj príspevok na sociálnej sieti o ruskom útoku na civilistov v Ukrajine si napísal, že Američania zabili pri útoku na iránsku školu 175 ľudí. Tak. Spokojne si sa zdvihol od klávesnice.