Pink Floyd plánuje predať svoj katalóg za rekordných 500 miliónov dolárov

Správy o rokovaniach prenikajú von len sporadicky a anonymne, ide totiž o obrovskú vec. Pink Floyd má totiž na konte niekoľko albumov, ktoré sa radia medzi najlepšie a najpredávanejšie v histórii. Či už ide o Dark Side of the Moon, alebo The Wall.

Ide zároveň o prekvapivý krok, keďže kapela už takmer 30 rokov nenahráva novú hudbu a odmieta ponuky v stovkách miliónov dolárov, aby urobila turné v pôvodnej zostave.

Možno prekonajú aj Dylana

Možno aj preto sa bude prepisovať rekord. Ten doterajší drží Bob Dylan, ktorý predal práva k svojim skladbám vydavateľstvu Universal Music Publishing za 300 až 400 miliónov dolárov, ďalších 200 miliónov získal za predaj Master nahrávok firme Sony. Pink Floyd pre začiatok pýtajú 500 miliónov, suma tak možno ešte pôjde nahor.

Prachy, visí nad nimi zločinu tieň. Spravodlivo ich deľ, ale neber mi z môjho koláča diel. Prachy, tak sa zdá, sú dnes koreňom všetkého zla. Ale ak žiadaš, nech ti pridajú, žiaden div, že ti nakoniec nič nedajú.

Medzi záujemcov patria najväčšie hudobné domy, ako sú Warner Music, Sony Music Entertainment a BMG. Sony a Warner už teraz vlastnia právo na distribúciu časti diela Pink Floyd.

Výsledok rokovaní sa očakáva s veľkým záujmom, pretože ide o kapelu zahalenú rúškom tajomstva. Zároveň je známe, že nezhody v kapele často panovali takmer vo všetkom, toto napätie však podporovalo tvorivý proces. Nijaká kapela však nemala k peniazom taký rozporuplný vzťah ako Pink Floyd. A, samozrejme, nijaká nevydala známejší hit o peniazoch než skladbu Money.

 Pád prvého frontmana

Na začiatok treba povedať, že nejde o vyštudovaných hudobníkov, ale o partiu, ktorá sa stretla na štúdiu architektúry, mali teda technické vzdelanie. Výnimkou je hráč na klávesy Richard Wright, ktorý chodil aj na klavír. Hrať a skladať sa naučili svojpomocne, umenie si zlepšovali na mnohých koncertoch v rodnom Cambridge a okolí.

V tom čase – v polovici 60. rokov – začína éra swingujúceho Londýna, vzniká mnoho kapiel, z ktorých však väčšina neprekročila prah profesionality a ostala hrať pre kamarátov či na svojich školách. Kapela viackrát menila názov a zloženie, ktoré sa nakoniec ustálilo v zložení Roger Waters na basgitare, Nick Mason na bicích, Rick Wright na klávesoch a Syd Barrett ako frontman, skladateľ, gitarista a spevák.

Práve posledný menovaný skrýval netušený talent. Síce nebol najlepší gitarista v okolí, ale mal zmysel pre improvizáciu a spôsob hry, ktorý dovtedy nikto nevidel. Kapela upútala pozornosť.

Nový zvuk, jeho chytľavosť a výstrednosť skupiny pútala fanúšikov, ktorí začali chodiť na ich koncerty, čím sa hráči stávali sa stálicami vychytených hudobných klubov. V publiku stáli aj celebrity a iní hudobníci, ako boli Paul McCartney, John Lennon či Mick Jagger.

Najväčšie obchody v hudobnej histórii

Bob Dylan - predaj katalógu firme Universal Music Publishing  za 300 - 400 miliónov dolárov, plus ďalších 200 miliónov za master nahrávky firme Sony

Bruce Springsteen - predaj katalógu firme Sony za 500 miliónov dolárov

Neil Diamond - predaj katalógu firme Universal za 300 miliónov dolárov

Sting - predaj katalógu firme Universal za 300 miliónov dolárov

David Bowie - predaj katalógu firme Warner-Chappell za 250 miliónov dolárov

Neil Young - predaj katalógu firme Hipgnosis za 150 miliónov dolárov

Red Hot Chilli Peppers - predaj katalógu spred roku 2020 firme Hipgnosis za 140 miliónov dolárov 

Pink Floyd podpísali vytúženú zmluvu a v roku 1967 nahrali prvý album – Piper at the Gates of the Dawn. Ten bol obrovským úspechom. Tlak úspechu však nedokázal uniesť frontman kapely Syd Barrett. LSD a čoraz nepredvídateľná osobnosť kapelníka spôsobili, že nielenže neprišli ďalšie hity, ale začínal byť problém odohrať slušný koncert. Syd bol, ako sa hovorí, mimo.

Aby Pink Floyd vôbec mohol fungovať, bol prijatý ďalší hudobník, Sydov kamarát z detstva David Gilmour. Ten bol dobrý v speve aj na gitare, pôvodne mal len pomáhať, ale nakoniec zostal v kapele ako stály člen, náhrada za bývalého kapelníka.

Tvrdá práca prináša ovocie

Kapela sa nevzdala, upustila od hitových ambícií a snažila sa posunúť ďalej, experimentovanie pokračovalo. Pink Floyd mali produktivitu ako málokto. V roku 1972 odohrali takmer 100 koncertov od USA, cez Európu až po Japonsko. V priebehu dvoch týždňov zložili a nahrali hudbu k filmu La Vallée. Tá bola taká dobrá, že ju vydali aj ako album pod názvom Obscured by Clouds, pričom viaceré skladby zazneli aj na koncertoch.

Popri tom všetkom pracovali na novom albume, ktorý priebežne skúšali na koncertoch a neustále vylepšovali. Tento album, ktorý vznikol pôvodne ako z núdze cnosť, pretože na nové britské turné potrebovali nové skladby, sa mal stať prelomovým v ich kariére.

Zdroj: GettyImages

Na začiatku mali len pár nepoužitých hudobných nápadov a útržky možných textov. Tie sa potom priebežne dopĺňali a skúšali na koncertoch. Vznikla myšlienka, že by mohlo ísť o album o šialenstve. Veciach, ktoré ľudí bežne trápia a s ktorými musia bojovať a skutočne sa z nich môžu aj zblázniť, ak si nedajú pozor. Či už ide o peniaze, tlak modernej doby, uponáhľanosť, strach zo smrti.

Kľúčovou zmenou oproti prechádzajúcim albumom bolo, že pesničky boli kratšie. Zároveň však na seba plynule nadväzovali, takže album znie ako jedná dlhá skladba. Boli doplnené nehudobnými zvukmi – cinkaním mincí, hrkotaním pokladne či rozhovormi, ktoré nahrali s náhodnými okoloidúcimi v štúdiu. Pomedzi skladby sa ozýva aj šialený smiech.

Úspech nebol náhodný, spojilo sa viac faktorov, ktoré sa vyvíjali celé roky. Skladateľské schopnosti už mali vybrúsené, dlhoročným experimentovaním prišli na mnoho nápadov, ktoré boli neobvyklé a dávali albumu osobitný zvuk.

Nebáli sa ďalej skúšať nové veci, po prvýkrát sa na albume objavuje aj elektronika, saxofón či hosťujúce vokalistky. Hosťujúci hudobníci boli dovtedy v klube Pink Floyd raritou.