Ak si odmyslím detské komiksy, tak časopisy, ktorým by sa dala dať nálepka magazíny som začal kupovať asi v druhej polovici devadesátek, ako som začal chodiť na strednú. Za vreckové a hľadal som obsah, ktorý by mi vyhovoval.
Amatérske rádio, občas Chip, ale aj PC Revue, pre ktorý som neskorej písal. Máme teraz leto, tak som si spomenul, ako som s jedným dvojčíslom vydržal celé prázdniny. Už som tie články vedel prerozprávať z predu a zozadu naspamäť. Teraz mi to príde nepredstaviteľné. Nehovoriac o novinách: instantný obsah, ktorý zmizne, lebo sa k nemu už ďalší deň nevrátite (kto by čítal 2-3 dni staré noviny) tu bol v podobe tlačených denníkov skorej než Snapchat.
Ale späť k magazínom. Aktuálne a fresh informácie mi časom začal dávať internet. Začal ma viac zaujímať názor a niečo, čo aj neskôr bude mať hodnotu. Roky som mal predplatený Computer Arts, Newsweek, Wired a Monocle. V máji mi skončil Monocle, posledný rok som ho mal už len elektronickej forme.
Magazíny mám rád. Milujem papier, dobrý dizajn a skvelý obsah. Keď sa toto všetko spojí a je z toho super zážitok. Offline zážitok, taký čoraz viac vyhľadávam. V poslednej dobre si ho ale vychutnávam skôr len pri cestovaní.
Spätne je to celkom zaujímavý pohľad na to, ako sa to u mňa transformovalo. Z niečoho pravidelného, priam samozrejmého a neoddeliteľného na skôr mimoriadne. Uvidím, ako na tom budem na dôchodku.