Holandské protesty farmárov Zlomí regulácia hnoja krk najdlhšie vládnucemu premiérovi Európy?

Holandský premiér Mark Rutte sa stal 2. augusta najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii Holandska. Na čele tejto krajiny je už viac ako 4 300 dní, čiže neskutočných takmer 12 rokov.

Mark Rutte tak patrí aj k najdlhšie slúžiacim premiérom v Európe, kde obsadzuje po odchode Angely Merkelovej hneď druhé miesto za Viktorom Orbánom. Jeho dlhodobé vládnutie však nebezpečne ohrozujú protesty farmárov, ktorí už niekoľko týždňov štrajkujú proti vládnemu návrhu na zníženie emisií dusíka a amoniaku.

Vizionárov posiela k očnému lekárovi

Mark Rutte vyhral so svojou pravicovo-liberálnou stranou VVD prvýkrát voľby v roku 2010 a v tom istom roku sa stal aj premiérom.

Na porovnanie, bolo to obdobie Arabskej jari, David Cameron sa práve stal premiérom Veľkej Británie, Barack Obama bol iba v polovici svojho prvého volebného obdobia. Všetci títo politici sú už dávno na dôchodku, Mark Rutte je však stále na čele vlády a iba minulý rok opäť vyhral s veľkým náskokom parlamentné voľby.

K Rutteho dlhému obdobiu na čele holandskej vlády prispieva jeho pragmatickosť, schopnosť riešiť konflikty a bežný životný štýl. Kým mnohí ľudia očakávajú od politických lídrov veľké vízie a programy, v Holandsku s veľmi roztriešteným politickým systémom je hlavnou výzvou zostaviť a udržať vládu.

Mark Rutte sa dokonca o „vizionárskom“ štýle vyjadruje tak, že „ak chcete vízie, mali by ste ísť k očnému lekárovi“.

V súčasnom parlamente je totiž až 17 (!) rôznych politických skupín a hranica, ktorú musí strana vo voľbách prekročiť, aby získala kreslá v parlamente, je iba niečo okolo 1 %. V holandskom parlamente sa tak nachádza hneď 12 strán s menej ako 10 poslancami.

V takomto systéme je nevyhnutné vytvárať široké koalície, v ktorých je ľavica nútená spolupracovať s pravicou a liberáli s konzervatívcami. Je teda veľmi náročné presadzovať akékoľvek veľké vizionárske ideologické ciele.

Podobný systém si však pýta práve politikov ako Mark Rutte, ktorí sú ochotní neustále meniť a prispôsobovať svoju politiku a správať sa pragmaticky.

V roku 2010 bola jeho vláda podporovaná radikálne pravicovou a protiimigračnou stranou Geerta Wildersa. V roku 2012 však už vládol s ľavicovou Stranou práce a súčasná vláda, ktorú vedie, sa skladá z kresťanských demokratov a ľavicovo-liberálnej strany Demokrati 66.

V minulosti mnohokrát zmenil svoje postoje, zastával protiimigračné, ale aj veľmi otvorené postoje, jeho prístup k riešeniu klimatickej krízy je tiež históriou viacerých protichodných vyjadrení.

Pestovanie imidžu obyčajného človeka

Holanďania ho však mali počas celých 12 rokov vo veľkej obľube, čomu pomáha aj jeho bežný životný štýl.

Mark Rutte aj ako premiér stále učí deti zo sociálne slabších rodín hodiny sociálnych štúdií na škole v jeho rodnom Haagu. Veľa bicykluje, dokonca svoju rezignáciu pred poslednými parlamentnými voľbami priniesol holandskému kráľovi na bicykli. Iba veľmi zriedkakedy je sprevádzaný osobnou ochrankou a stále používa staré auto Saab. Má teda imidž človeka „pri zemi“, ktorý žije nenáročným spôsobom života.

Zaujímavá je však jeho schopnosť vyhýbať sa všetkej „špine“ zo škandálov, za čo dostal prezývku „teflónový Mark“.

Vlády Marka Rutteho sa ocitli vo viacerých škandáloch, pričom jedným z najväčších bol škandál s rodinnými prídavkami.

V roku 2021 sa totiž prevalilo, že tisíce rodín boli neprávom obvinené z podvodu s rodinnými prídavkami a mnohé preto skončili v chudobe a obrovských problémoch. Daňové úrady údajne obvinili až 26 000 rodičov a žiadali od nich vrátenie týchto peňazí.

Následkom tohto škandálu musela celá vláda na čele s Ruttem rezignovať, avšak vo voľbách v tom istom roku sa Rutteho strana stala opäť veľkým víťazom.

Hneď po voľbách čelil ďalšej kontroverzii, keď sa prevalilo, že chcel odstaviť politických rivalov. Medzi rokmi 2017 a 2021 čelila Rutteho vláda až 36 vysloveniam nedôvery. Aj napriek tomu všetkému je Mark Rutte stále premiérom, čo sa však môže veľmi rýchlo zmeniť.

Farmári ako hlavné obete znižovania emisií

Ani Mark Rutte, ktorý čelil aj na európskej úrovni mnohým krízam, nezažil obdobie, ako je to súčasné.

Ceny pohonných hmôt sú v Holandsku jedny z najvyšších v Európe a inflácia je na úrovni 12 %. Čo je však ešte horšie, v Holandsku prebiehajú obrovské protesty farmárov, ktoré ohrozujú stabilitu celej vlády.

Holandsko je po Spojených štátoch druhým najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov na svete. Je teda veľmi významným sektorom hospodárstva a súčasné protesty predstavujú veľkú výzvu pre celú krajinu.

Menšie protesty sa začali už v roku 2019, keď súd rozhodol, že stratégia holandskej vlády na znižovanie prebytočného dusíka porušuje zákony EÚ, a preto vláda musela nájsť spôsoby, ako množstvo dusíka znížiť viac a efektívnejšie.

Cieľom nie je len samotné znižovanie, ale predovšetkým ochrana území Natura 2000, ktoré sú ako prírodné rezervácie ohrozené prebytočným dusíkom. V júni 2021 vláda predstavila plány na zníženie emisií dusíka a amoniaku o 50 percent do roku 2030. Plány sa dotknú najmä poľnohospodárov, ktorí budú zodpovední za väčšinu tohto znižovania a ešte výraznejšie zasiahne predovšetkým chovateľov dobytka.

Amoniak sa totiž uvoľňuje v moči a výkaloch zvierat, zatiaľ čo dusík sa vyparuje z hnoja a je hojne využívaný medzi holandskými farmármi ako hnojivo. Holandskí poľnohospodári sa sťažujú, že nesú väčšie bremeno znižovania emisií ako iné sektory ekonomiky.

Čítajte tiež

Nepokoje v Holandsku Vláda chystá vybíjanie dobytka. Nie pre emisie, ale kvôli pozemkom

Erik Potocký

Na pravú goudu, edam, leerdammer či maasdammer môžete zabudnúť. Nebude kráv, nebude syra.

Podľa odhadov v uniknutej správe ministerstva financií približne 11 200 fariem na chov dobytka by sa muselo zatvoriť a 17 600 farmárov by muselo zredukovať stavy hospodárskych zvierat, aby splnili požadované ciele.

Farmári sa teda boja, že mnohí prídu o svoju celoživotnú prácu. Situáciu zhoršuje najmä súčasná vojna na Ukrajine a s ňou spojená vysoká inflácia a ceny pohonných hmôt, ktoré ešte viac zvyšujú náklady pre farmárov.

Situácia sa začína v posledných týždňoch vyostrovať, pričom farmári vykladajú na diaľnice hnoj a podpaľujú seno.

Témy sa chopila Le Penová i Trump, ťažiť z nej chcú aj Poliaci

Protesty však začínajú získavať pozornosť aj na medzinárodnej scéne. Radikálne pravicoví politici ako Marine Le Penová a Geert Wilders vyjadrili silnú podporu farmárom a snažia sa vykresliť súčasnú situáciu ako klimatickú tyraniu zo strany Európskej únie.

Farmári získali podporu aj od poľskej vlády, pričom minister poľnohospodárstva Henryk Kowalczyk z vládnucej strany Právo a spravodlivosť sa dokonca vo Varšave stretol s holandskými farmármi a vyjadril im podporu.

Koniec koncov táto podpora odzrkadľuje aj pozíciu poľskej vlády, ktorá sa sama snaží zatlačiť na Brusel, aby sa znížil požiadavky na znižovanie emisií.

K protestom sa vyjadril aj bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý povedal: „Poľnohospodári v Holandsku na všetkých miestach odvážne vystupujú proti klimatickej tyranii holandskej vlády. Verili by ste tomu? ... ktorá chce dramaticky znížiť holandskú farmársku produkciu napriek rastúcemu nedostatku potravín.“

Protesty začínajú naberať aj antiestablišmentový charakter, postupne sa môžu dotýkať celého spektra otázok identity. Toto priťahuje populistických politikov naprieč Európou a bude ešte veľmi zaujímavé sledovať, ako sa budú protesty postupne vyvíjať.

Inflácia, vysoké ceny pohonných hmôt a masívne protesty prispievajú k prepadu popularity premiéra Rutteho, celej jeho strany i vlády. Mnohí vnútri jeho vlastnej strany VVD by už tiež radi videli po 12 rokoch nového lídra. Mládežnícke krídlo sa vyjadrilo, že nový líder by mal prebrať stranu čo najskôr.

Rutte sa však zatiaľ nikam nechystá, plánuje zotrvať na čele vlády aj naďalej, a ako sa sám vyjadril o svojej politickej budúcnosti: „Mám pocit, že sa postupne dostávam do polovice.“