Robotnícky biskup Wilhelm Emmanuel von Ketteler

Okrem toho, že 25. decembra oslavujeme Vianoce, uplynie tiež 211 rokov od narodenia priekopníka sociálnej náuky Cirkvi, nemeckého katolíckeho biskupa Wilhelma Emmanuela von Kettelera. Viem, nie je to žiadne okrúhle výročie, ale nepamätám sa, že by si niekto na neho pred jedenástimi, alebo minulý rok spomenul.

Narodil sa v roku 1811 v Münsteri. Pochádzal zo starej westfálskej šľachtickej rodiny. Po štúdiu práva vstúpil do štátnych služieb. Zatknutie kolínskeho arcibiskupa Droste zu Vischering v roku 1837 sa dotklo jeho náboženského cítenia a na protest podal výpoveď. Rozhodol sa pre štúdium teológie a v r. 1844 bol v Münsteri vysvätený za kňaza. V roku 1846 sa stal farárom v Hostene vo Westfálsku. V revolučnom roku 1848 bol zvolený za poslanca frankfurtského Národného zhromaždenia, kde ako člen katolíckeho klubu bojoval za slobody Cirkvi a kresťanské školstvo. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal svojou rečou prednesenou nad hrobom kniežaťa Lichnowského, zavraždeného počas októbrových nepokojov; vystúpením na prvom mohučskom katolíckom dni (katholikentag); ale predovšetkým adventnými kázňami v mohučskom dóme zameranými na sociálne otázky. Vychádzal v nich z náuky sv. Tomáša Akvinského, napriek tomu sa nad nimi mnohí pohoršovali a nazývali ich „socialistickými rečami z kazateľnice.“ V roku 1849 sa stal prepoštom chrámu sv. Hedvigy v Berlíne a 20. 5. 1850 bol menovaný za biskupa v Mohuči (Mainz). Pre svojich bohoslovcov v r. 1851 znovuotvoril kňazský seminár a v r. 1858 usadil v Mohuči jezuitov. Okrem toho priviedol do mesta rehoľu školských bratov a školských sestier, zriaďoval v diecéze katolícke domy pre siroty a katolícke spolky.

Po r. 1860 sa začal intenzívnejšie zaoberať sociálnou otázkou. V r. 1864 mu vyšla kniha Die Arbeiterfrage und das Christentum (Robotnícka otázka a kresťanstvo). Ketteler sa v nej veľmi kriticky vyjadruje na adresu kapitalizmu, alebo, ako ho on nazýva, liberálneho ekonomického systému. Píše: „...celá materiálna existencia takmer celej robotníckej triedy, teda väčšiny ľudí v moderných štátoch, existencia ich rodín, každodenné otázky o nevyhnutnom chlebe pre muža, ženu a deti, je vystavená všetkým kolísaniam trhu a cien tovarov... Toto je trh otrokov našej liberálnej Európy.“

Ketteler považuje za nespravodlivé že celý zisk z podnikania pripadne vlastníkovi kapitálu. „Robotník používa svoje telo a krv a používa zároveň to najcennejšie čo človek má z pozemských dobier, svoje zdravie; spracováva denne kus svojho života. Vlastník kapitálu oproti tomu vynakladá na prácu len mŕtvu sumu peňazí. Zdá sa preto nespravodlivé, keď zostávajúci zisk pripadá výlučne mŕtvemu kapitálu a nie tiež použitému telu a krvi.“ Riešenie vidí vo výrobných družstvách (produktiv-associationen), ktoré v tom čase už existovali vo Francúzsku a Anglicku. Podstata týchto družstiev spočíva v tom, že robotníci sú v nich zároveň vlastníkmi podniku a okrem mzdy dostávajú aj podiel na zisku. Predstavujú podľa neho priame a rukolapné riešenie robotníckej otázky, „keďže okrem mzdy, stlačenej trhom na najnižšiu úroveň ... sa robotníkovi otvára ešte jeden, nový zdroj príjmu.“ V tomto sa Ketteler zhoduje so socialistom Ferdinandom Lassallom, no rozchádzajú sa v predstave, ako by sa tieto družstvá mali zakladať. Zatiaľ čo Lassall ich chcel zakladať prostredníctvom pôžičiek zo štátnej kasy, Ketteler v tom vidí prekročenie zdaňovacieho práva štátu a chce to ponechať na kresťanskú dobročinnosť, predovšetkým bohatých kresťanských kapitalistov. Uvedomuje si pritom, že väčšina kapitalistov a bohatých obchodníkov podporuje liberálov. To sa však, podľa neho, môže zmeniť. Nepochybuje, že to, čo je pravdivé, dobré a uskutočniteľné na myšlienke výrobných družstiev, sa prostredníctvom kresťanstva aj uskutoční, hoci nie naraz a všade, ale postupne. Prirovnáva to k zániku otroctva v Rímskej ríši: „Duch kresťanstva pôsobil storočia, kým staré rímske rodiny prepustili svojich otrokov a dali im slobodu.“ O Kettelerovej knihe sa s uznaním vyjadril aj sám Lassall.

V rokoch 1869 - 1870 sa konal 1. vatikánsky koncil, na ktorom sa prejednávala otázka pápežskej neomylnosti. Ketteler patril k tým, ktorí odmietali jej dogmatickú definíciu. Ako napísal biskupovi Dupanloupovi: „V dnešnom čase nie je vhodné rozširovať počet dogiem.“ Patril k tej menšine, ktorá opustila koncil pred záverečným hlasovaním, aby nemusela hlasovať proti návrhu. Potom sa však podrobil hlasu väčšiny.

Po zjednotení Nemecka bola z Kettelerovej iniciatívy založená katolícka strana Centrum, ktorá zohrala významnú úlohu v tzv. kultúrnom boji, ktorý viedol Bismarck proti Cirkvi. Ketteler sa stal v r. 1871 poslancom ríšskeho snemu za túto stranu, v r. 1872 však zložil mandát a nechal sa zastupovať svojím kanonikom. Zomrel 13. 7. 1877 v Burghausene v hornom Bavorsku na jednej z jeho početných rímskych ciest vracajúc sa z Ríma.

Z ďalších Kettelerových prác ešte môžeme spomenúť Freiheit, Autorität und Kirche (1862) (Sloboda, autorita a cirkev), Kann ein gläubiger Christ Freimaurer sein? (1865) (Môže byť veriaci kresťan slobodomurárom?), Liberalismus, Socialismus und Christentum (1871) (Liberalizmus, socializmus a kresťanstvo).

Pápež Lev XIII. prevzal do svojej prelomovej sociálnej encykliky „Rerum novarum“ mnohé Kettelerove myšlienky a Kettelera nazval svojím veľkým predchodcom. Jeho názory o výrobných družstvách však pápež do svojej encykliky nezahrnul.  

Výrobné družstvá (alebo tiež kooperatívy, worker co-ops) presadzuje v súčasnosti predovšetkým ľavica. Ako sme však mohli vidieť, sú blízke aj konzervatívcom. Najväčšie výrobné družstvo na svete - španielsky Mondragon - založil, spolu s ďalšími piatimi členmi v roku 1956  katolícky kňaz José Maria Arizmendiarrieta. Dnes je Mondragon federáciou 96 družstiev s desiatkami tisíc členov/zamestnancov a jednou z najväčších korporácií v Španielsku.

Zdroj:

Lexikon fűr Theologie und Kirche

Ottův slovník naučný

www.newadvent.org

Deutsche Digitale Bibliothek