Na bežkách na Skalke

Stredisko Skalka leží v nadmorskej výške 1231 m.n.m. čo zabezpečuje dobré snehové podmienky takmer celú zimu. Na Skalke vznikol v roku 1914 prvý slovenský lyžiarsky oddiel, a taktiež sa tu uskutočnili prvé lyžiarske majstrovstvá Uhorska. Preto sa Skalka nazývala v medzivojnovom období aj slovenským Semmeringom. V súčasnosti som však takéto prirovnanie už nepočul a ani sa tomu nečudujem. 

V areáli Skalky sa nachádza aj lyžiarsky svah, skôr vhodný pre začiatočníkov vzhľadom na obťažnosť a dĺžku svahu. Skalka nie je však vyhľadávaná ako lyžiarske stredisko, ale ako stredisko bežeckého lyžovania. Areál nesie meno po nestorovi slovenského bežeckého lyžovania a kremnického rodáka Rudolfa Čilíka, ktorého mnoho ľudí mimo bežeckej obce nepozná. Rudolf Čilík bol olympionik, ktorý sa zúčastnil hier v Squaw Valley. Ako však neskôr sám tvrdil, tým že bol jediným Slovákom v reprezentácií nepodarilo sa mu dosiahnuť potenciál, ktorý v ňom driemal. Bežecký štadión Rudolfa Čilíka sa skladá z in-line dráhy, ktorá je večer aj osvetlená a troch základných okruhov:

• Južný okruh cez Hostinec, ktorý ma cca 21 km
• Severný okruh v dĺžke 22,6 km a
• Západný okruh v dĺžke 23.5 km

Oproti ostatným Slovenským “bežkárskym“ trasám, na ktorých som bol je Skalka najprofesiálnejšia, teda s výnimkou Štrbského plesa a Osrblia, ale tam som zatiaľ nebol. Ale Skalka ukazuje prečo aj Slovensko nehrá aspoň tretiu ligu v bežeckom lyžovaní, ale potácame sa ako raz povedal jeden neúspešný kandidát na starostu Petržalky v “neandertálskej“ zóne. Ja osobne najradšej chodím po Južnom okruhu, ale len po Hostinec, ktorý má neopakovateľnú atmosféru, ak je teda otvorený, lebo v poslednej dobe je viac zatvorený, ževraj kvôli nedostatku vody. Za Hostincom je jedno strmšie klesanie, ktoré je obzvlášť nebezpečné pri slabšej snehovej nádielke, hlavne ak je trať zľadovatelá. Zámerne kvoli kamarátovi Jurajovi nepoužívam výraz náľadie, ktorý som použil vo svojom prvom blogu, týmto ťa Juraj pozdravujem :)

Na Skalku sa dá relatívne ľahko a rýchlo dostať z Bratislavy a južného Slovenska cez R1 Pribina, ale taktiež Skalka je dobre dostupná z Turca, a ani pre nás Žilinčanov, ak nie je tunel Višňové v “odstávke“ pre pravidelnú údržbu nie je až tak ďaleko a pri plynulej premávke sa dá prísť na Skalku tak za cca 1h30.

Na Skalke si prídu na svoje všetci vyznávači tohto jedného z najzdravších vonkajších športov. Amatéri si môžu zlepšiť kondičku na štadióne, kde je rovinka a nie sú tam žiadne stúpania, respektíve klesania. Na Skalke v súlade s teóriu Adama Smitha o voľnej ruke trhu v poslednej dobe sa rozšírila ponuka kurzov pre začiatočníkov, ako aj pokročilých bežkárov, ktorá ešte pred pár rokmi chýbala. Kurzy napríklad organizuje vkondíci. V súvislosti so stále zväčšujúcim sa počtom aktívnych bežkárov, rastie aj vybavenie rezortu. Pribudli nové bufety, dostupné a to zatiaľ zadarmo sú aj verejné WC, ktoré sú čisté.

Na Skalku sa dostanete z Kremnice, cesta je relatívne dobre udržiavaná v prípade ak nie je čerstvý sneh, tak sa na Skalku dá dostať aj bez reťazí, v prípade nového “čerstvého“ snehu sa 4x4 alebo reťaze odporúčajú. Čo je výhodou strediska sú ochotní zriadenci, ktorí Vám ukážu kde zaparkovať a riadia premávku. Aj keď parkovisko je relatívne malé a rýchlo sa naplní jeho kapacita, čo je jednou z nevýhod strediska, hlavne pri peknom počasí. Parkovanie je platené, ale nejde o žiadnu horibilnú sumu, 4 EUR za celý deň, čo aj taký “žid“ ako ja vie akceptovať.

Skalka je pravé bežkárske stredisko, kde sa miestni dobrovoľníci združení okolo obchodu CykloSanté starajú o trate a to nielen v zime. Cez leto organizujú brigády na pílenie vetví atď. Na rozdiel napríklad od Beskydsko – Javorníckej magistrály, ktorá je relatívne propagovaná Žilinským samosprávnym krajom, ale okrem toho že je osadené bežkárske značenie moc toho s bežkárskou traťou to nemá spoločné, nakoľko do trate prerastajú vetvy stromov, ktoré zabezpečujú jej znečistenie, na lúke pri osade Greguše zas nie sú vysadené stromy a tým všetok sneh odfúkne, pri Kasárňach ide ťažba a stopa sa robí dosť nepravidelne. Oproti tomuto všetkému Skalka je “Amerikou“.

Pre rozvoj Skalky ako pravej Mekky Slovenského bežeckého lyžovania však chýba viacero vecí. Prvou a najdôležitejšou v tejto klimatickej dobe, je chýbajúce umelé zasnežovania, o ktorom sa hovorí tak dlho ako o diaľnici z Bratislavy do Košíc, ale stále chýba. Ďalšou je chýbajúca popularizácia bežeckého lyžovania. Stále sa mu venuje veľmi obmedzená komunita. V tejto oblasti asi nesvieti na lepšie časy, nakoľko okolo bežeckého lyžovania sa motajú ľudia známi z káuz lyžiarskeho zväzu, ktorí škodili Veronike Zuzulovej a neskôr aj Peti Vlhovej.

Ako porovnanie môže slúžiť porovnať podujatia Jízerská 50 a Biela Stopa. Mimochodom neviem prečo z názvu už zmizlo SNP. Zatiaľ čo Jízerská 50 je masové podujatie, ktoré každý mimo kovidový rok láme počet účastníkov a to predovšetkým z radu amatérov, ktorí sú zdravým podhubím športu a môžu generovať aj vrch pyramídy, ktorú tvorí reprezentácia. Tak u nás každý rok počet účastníkov Bielej Stopy, ktorá sa hrdí prívlastkom “Everst medzi diaľkovými“ behmi sa stále scvrkáva a čo hlavne chýba sú hobíci a mladá generácia.

Skalka jednoznačne nevyužíva obrovský potenciál, ktorý v nej drieme. Bežecké trate sú značené ako cyklistické, aj keď napriek tomu, že sa tam chystám už niekoľko rokov tak ešte v lete som tam na bicykli nebol. Chýbajúce je ubytovanie, okrem penziónu Guldiner, s ktorým mám zlú skúsenosť, keďže raz na Silvestra som sa tam chcel naobedovať, ale pekne po slovensky ma odtiaľ vyhodili, aj keď mali voľné stoly, že sú plní a nestíhajú. Ale kedy chceli zarobiť ak nie na Silvestra? Okrem toho je v Kremnici ešte horský hotel Minciar, ktorý tiež to najlepšie má za sebou.

Výhodou Skalky by mohlo byť, že sa nachádza hneď vedľa “Zlatej Kremnice“. Avšak Kremnica to najlepšie má za sebou, krásne historické námestie s mestským hradom a kostolom Sv. Kataríny Alexandrijskej žiaľ chátra. Za pozornosť v Kremnici stojí fenomenálna cukráreň a kaviareň ponukajúca Kremnické medovníky, ale predovšetkým fenomenálne kremnické gruľe, ktoré sú síce malé a drahé, ale stoja za to. Ale zas tu sa prejavuje typická slovenská malosť, alebo zlá podnikavosť. Namiesto toho aby mesto podporilo miestnych podnikateľov, aby sa zastavili aj v Kremnici tým, že parkovací lístok zo Skalky im bude platiť aj v Kremnici, aby tu minuli inláciou svoje znehodnotené eurá, namiesto toho je bežkár, alebo lyžiar znovu nútený platiť za parkovanie a tak sa radšej v Kremnici nezastaví a nechá ju pomaly umierať a nepochutí si na gruľi a to je teda škoda. 

Vďaka snahe dobrovoľníkov a miestnych zanietencov Skalka je jedno z najlepších stredísk bežeckého lyžovania na Slovensku. Len škoda, že eurofondy v oblasti cestovného ruchu sa použili na vybudovanie penziónov a hotelov pre súkromníkov, ktorí zdeformovali trh tým, že dostali zadarmo nemali záujem zarábať a nasadili rakúske ceny so slovenskou kvalitou, namiesto investovania do infraštruktúry, ktorá by následne na seba primerane nadviazala aj rozvoj služieb. V bežeckom lyžovaní ešte ostáva veriť, že časy Martina Bajčičáka a Ivana Bátoryho sa raz vrátia a Martin Bajčicák sa vráti z Poľska.