V roku 2023 vybrala Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko) za vtáka roka murárika červenokrídleho. Zuzana Lackovičová zo SOS/BirdLife Slovensko vysvetľuje dôvody výberu: „Murárik patrí medzi naše najvzácnejšie spevavce. Na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené druhy,  prežívajú u nás posledné desiatky párov. Murárik tak symbolizuje zraniteľnosť vysokohorského prostredia a potrebu jeho ochrany. Vedecké meno murárika je Tichodroma muraria a Slovenská ornitologická spoločnosť si vybrala meno tohto vtáčieho druhu pre špeciálny vzťah ku Slovensku za názov svojho odborného časopisu. Časopis Tichodroma vychádza dodnes a v SOS/BirdLife sme naň hrdí.“

 

Zuzana Lackovičová dodáva „Murárik sa stal vtákom roka pre jeho vzácnosť na Slovensku. Pripomína nám, že aj vtáčie druhy, ktoré žijú v chránených územiach, či nedostupných horách, môžu byť ohrozené. Vymizol už z viacerých pohorí a jeho prežitie na Slovensku je otázne. Murárika pritom neohrozuje len vyrušovanie. Ubúda v celej Európe, pričom dôvodom sú príliš suché obdobia, v ktorých klesá jeho hniezdna úspešnosť. Extrémy počasia spôsobené klimatickými zmenami tak môžu mať oveľa širšie dopady, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Tieto globálne zmeny môžu negatívne vplývať aj na chránené územia, ktorých ochrana je zabezpečená vyšším stupňom ochrany. O to dôležitejšie je zabezpečiť limitovanie tých negatívnych faktorov, ktoré je dnes možné rýchlo obmedziť a to najmä necitlivú rekreáciu v horskom prostredí.“ 

 

Ako ho v prírode spoznáme? Murárik je svojím vzhľadom a spôsobom letu nezameniteľný s iným vtáčím druhom. Je to drobný vták veľkosti približne brhlíka obyčajného. Jeho hlava, chrbát a brucho sú sivé, chvost čierny a krídla sú veľké, široké, okrúhlo zakončené s nápadným vzorom čiernej, červenej a bielej farby. Karmínovo-červená farba krídla je vidieť iba pri lete a typických pohyboch murárika, inak je v pokoji prevažne sivočierny zospodu i zvrchu, teda dokonale splýva so sivastým vápencovo-dolomitovým skalným podkladom, na ktorom trávi väčšinu svojho života. Murárik má pomerne dlhý, tenký, nenápadne nadol zahnutý zobák, ktorý mu umožňuje dostať sa ku koristi aj do tých najužších škár.

Miroslav Saniga ďalej dodáva zaujímavosti o murárikovi: „Výnimočná je aj dokonalá adaptácia tela murárika na pohyb v prostredí skál. Je učebnicovým príkladom adaptácie tela jednak na šplhanie po kolmých skalných stenách, ako aj na náročné lietanie v úzkych priestoroch medzi skalnými rozsadlinami. Má silné nohy a dlhé ostré pazúry a ako jediný spomedzi našich vtáčích druhov šplhá po skalných stenách zvláštnym skackavým spôsobom.“

 

„Široké elipsovité krídla a široký chvost robia z murárika červenokrídleho jedného z najšikovnejších akrobatov v celej vtáčej ríši. Relatívny pomer medzi plochou krídel a hmotnosťou tela má tento vták spomedzi všetkých európskych vtákov najväčší, čo mu umožňuje ladne poletovať okolo skalných stien a veží. Tu využíva murárik vzostupné vzdušné prúdy a veľké výškové prevýšenie skalných stupňov prekonáva bez vynaloženia väčšej námahy, keď sa nechá vynášať teplým vzduchom do vyšších partií skalných galérií,” opisuje Saniga.

 

„Vrcholové manévrovacie schopnosti dokáže murárik predvádzať jednak pri zásnubnom lete, keď sa samček dvorí samičke, ako aj pri prenasledovaní vzdušným predátorom. Murárik svojimi akrobatickými vývrtkami a priam nadprirodzenou schopnosťou bleskurýchlo meniť smer letu unikne z dosahu pazúrov akéhokoľvek dravca. Aj jastrab krahulec, ktorý sa špecializuje na lov vtákov, sa po chvíľkovej naháňačke murárika často vzdáva prenasledovania „vtáčieho superletca“, dodáva.

 

„Murárik je zvláštny aj svojim veľmi chudobným hlasovým repertoárom, v ktorom prekvapujúco chýbajú napríklad, v živote vtákov neobyčajne dôležité varovné signály. Tieto nahrádzajú vizuálne prejavy varovania. Vzájomné vábenie partnerov sa deje tiež len prednesom určitej časti spevu. Tento fakt možno vysvetliť podradnou úlohou akustických prejavov murárika pri sociálnej komunikácii v hlučnom prostredí skál, kde aj oveľa hlasnejší spev zaniká v svišťaní vetra, či hučaní bystriny. Hlavným komunikačným prostriedkom sa tak u murárika stávajú nápadné vizuálne prejavy s využitím jeho kontrastného sfarbenia.”

 

Zuzana Lackovičová ďalej informuje „SOS/BirdLife Slovensko plánuje počas roka viacero informačných aktivít ktoré priblížia tohto zaujímavého vtáka verejnosti. Napriek tomu, že murárik žije väčšinu roka na neprístupných skalných lokalitách a v roklinách, počas zimného obdobia od decembra do marca je možné ho pozorovať aj v blízkosti ľudských sídiel na skalných bralách v mestách, na hradných skalách alebo dokonca na budovách v mestách. Známou lokalitou zimovania murárika červenokrídleho je aj Devínska hradná skala, kde je ho možné pozorovať pravidelne.

 

Zuzana Lackovičová, SOS/BirdLife Slovensko, spravy@vtaky.sk, 0904 899 741