Jozef pracoval pre najbohatšieho muža sveta. Za snom išiel oblečený v kroji, s kladivom a skrutkovačom v taške
Každá debata s dedom Jánom končila vetou: „Počkaj, keď pôjdeš do Ameriky.“ A tieto slová predurčili Jozefov život.
V taške mal len kladivo a skrutkovač, vo vrecku 300 dolárov a veril, že si splní svoj americký sen. V máji 1990 sa Jozef Biľ rozhodol, že z Bardejova odíde do USA, kde chceli s kamarátom Lacom začať žiť slobodný život. „Kam jste se vybrali, Jánošíci?“ volali na nich v Prahe na letisku, kde prišli oblečení v šarišskom kroji, ktorý nedali zo seba dole ani po prílete do New Yorku. V tom čase by nikto nepovedal, že chlapec z východného Slovenska raz bude pracovať pre najbohatšieho muža sveta.
Káry a bildingy
„Synu, nikdy tu nezostaň. Keď vyrastieš, odíď do Ameriky. Keby si len vedel, aké veľké ‚káry‘ (autá) a aké vysoké ‚bildingy‘ (budovy) tam majú,“ hovoril Jozefovi jeho starý otec Ján, ktorý 10 rokov pracoval v Spojených štátoch v uhoľných baniach. Ako Jozef spomínal pre National Czech & Slovak Museum & Library na svojho dedka, priznal, že do Pensylvánie mala odísť aj jeho stará mama. Bála sa vydať na cestu, hovorila, že do Ameriky pôjde len vtedy, keď postavia cez oceán most, a tak sa dedko Ján radšej po dekáde vrátil opäť domov do Bartošoviec na východnom Slovensku.
Dedko prišiel domov ako veľký boháč. „Kúpil veľa pôdy, bol to veľký farmár, mal šesť koní, štyri kravy. Vtedy to bolo ako vlastniť Mercedes. Postavil dom, ktorý je stále na tom istom pozemku a ktorý je zafixovaný v mojich spomienkach,“ prezradil Jozef.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=553713603460528&set=p.553713603460528&type=3
Počkaj, keď pôjdeš do Ameriky...
Aj keď sa dedko vrátil domov na východ Slovenska, používal anglické slová ako spomínané „káry“ a „bildingy“. „Dobre, ale čo sú to tie „bildingy“?“ pýtal sa ho Jozef, ktorý mal v tom čase len päť rokov. Každá debata s dedom Jánom končila vetou „Počkaj, keď pôjdeš do Ameriky.“ Tá mladému chlapcovi utkvela v pamäti.
„Do hlavy mi vtlačil akési pokušenie. Dospieval a stále som si myslel – jedného dňa tam pôjdem a uvidím, o čom je Amerika,“ priznal pre National Czech & Slovak Museum & Library Jozef, podľa ktorého bol jeho starý otec zlomeným mužom, pretože komunisti ho obrali o všetko, na čo si zarobil tvrdou prácou v zámorí. Práve jeden zážitok s komunistami Jozefa presvedčil, že Československo nie je tým správnym miestom pre život.
Do kostola alebo do strany
Článok pokračuje na ďalšej strane:
