Denník N

Česko-slovenské slovo týždňa: nespočetně v. neúrekom

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vedeli ste, že slovo „neúrekom“ má pôvod v poverách našich predkov? Prečítajte si nové vydanie jazykového seriálu.

NESPOČETNĚ

Pár slov o slově nespočetně

Výrazy, které se vyznačují schopností vyjadřovat počet či množství, bývají označovány jako číslovky. Na rozdíl od většiny ostatních tzv. plnovýznamových slov se při tom nehledí na jejich morfologické a syntaktické vlastnosti, takže do této skupiny bývají běžně řazena slova, která se chovají jako podstatná jména, přídavná jména či příslovce, a hranice číslovek a jiných slov jsou proto leckdy nejasné. Ani počet nemusí být nutně jasný, určitý; množství můžeme odhadovat: málo – spoustu – mnoho, nebo k něčemu připodobňovat: hromada – hrstka. Pro velké množství se používají i záhadná slova jako habadějhafo a pro opravdu velké množství pak výraz nespočetně.

Základem slova nespočetně je pochopitelně adjektivum nespočetný, tedy ‚takový, který nemůže být spočten, spočítán‘. U synonymního nesčetný slovník navíc dodává výklad ‚nesmírný na počet‘a u bezpočet pak ‚nesčíslné množství‘. Samo slovo počet pak pochází ze staročeského čísti, které znamenalo ‚číst, počítat, považovat‘ a které se pravděpodobně vyvinulo ze zastřešujícího základu s významem ‚rozeznávat‘.

Pokud je tedy nad naše schopnosti rozeznat, kolik čeho je, použijeme slovo nespočetně nebo jemu podobné nesčetně, nepočítaně. Případně také nespočet, bezpočet či bezpočtu, když se nám víc hodí vyjádření substantivní.

Nespočetnost nicméně umí být i překvapivě jednoznačná, a to ve svém užití pro matematicky přesné vyjadřování, konkrétně v termínu nespočetná množina.

Češka o slově neúrekom

Jedno ze slov, které mi ve slovenštině přijde velmi exotické, protože se nepodobá českým ekvivalentům, je neúrekom. Jeho kvantitativní význam jsem vyvodila z kontextu televizních pořadů v dávných dobách společného Československa. Pesničiek vedel neúrekom a iste si každú novú zapamätal na prvé počutie. Pokusme se výraz neúrekom rozšifrovat. Zdá se, že by se mohlo jednat o slovo s negativní předponou – existuje ale úrek? Urieknutie – no ano – české uřknutí, prokletí nebo snad zakřiknutí. Ve starších slovenských slovnících pak najdeme i částicový význam slova neúrekom: ‚aby som neuriekol‘ (‚abych to nezakřikl‘) se synonymy s významy ‚skutečně, opravdu, věru‘.

Barbora Štěpánková, lingvistka, v súčasnosti pôsobí v Ústave formálnej a aplikovanej lingvistiky na MFF Karlovej univerzity

NEÚREKOM

Niečo o slove neúrekom

Hoci sa slovo neúrekom uvádza ako expresívny hovorový výraz, v rôznych formách naň možno natrafiť takmer každú chvíľu, či už vo forme číslovky v mennom prísudku, alebo v doplnku, alebo v podobe príslovky. Povážte sami: vtipov je napriek rozpadajúcej sa vláde neúrekom, ten chlapčisko nám teda neúrekom narástol, na lúke sme našli neúrekom snežienok Ak je niečoho neúrekom, je toho veľký počet, hodne, vo veľkej miere, poriadne.

Motivácia je pri výraze neúrekom pekne viditeľná. Súvisí so slovom hovoriť, teda staršie riecť, a z toho uriecť „urieknuť“. Veru áno, neúrekom znamená doslova „nech to nie je na úrek“; aby som to teda v reči neuriekol, toľko toho je. Je to jedno z tých slov, ktoré majú pôvod v poverách našich predkov, u ktorých urieknutie a ochrana pred ním hrali často významnú úlohu. Veď aj jedno z najtypickejších vlastných mien slovenských psov Dunčo vzniklo podľa názvu rieky Dunaj, pretože naši predkovia verili v ochrannú moc vody. Napríklad pomenovanie medveďa sa z tabuistických dôvodov nevyslovovalo, aby sa nestalo niečo zlé, aby ho ním ľudia k sebe neprivolali alebo aby to neprinieslo lovcom nešťastie. Pôvodné pomenovanie medveďa neskôr zaniklo a dnes ho poznáme len pod jeho opisným pomenovaním *medu-ēd, teda „ten, ktorý je med“. Alebo – a tým už naozaj končím zoologickú odbočku od slova neúrekom – sa naši predkovia báli zlých duší, ktoré na seba brali rôzne podoby a tlačili spiacich na prsiach. Preto ich volali nočné mory, z indoeurópskeho koreňa *mer- „tlačiť“. A keďže zlé duše sa často zjavovali ako motýle, začali sa tie nočné nazývať mory (veď aj názov babôčky odkazuje na babu Jagu).

Slovenka o slove nespočetně

Nespočetně, to je bezpochyby jedno z tých slov, kde je motivácia pôvodu očarujúco očividná – rovnako ako pri slove očividne, teda čo vidím na vlastné oči. Nespočetně, to je také množstvo, že sa to ani nedá spočítať. Slovo nespočet máme ostatne aj v slovenčine. Pripomenulo mi to výraz habadej, ktorý slovenčina prevzala z českého habaděj – a to vzniklo zo spojenia hanba dieti, teda toľko, až je to hanba povedať.

Ivana Krekáňová, prekladateľka, introvertka, dramaturgička Žilinského literárneho festivalu a nadšená zberateľka jazykových zaujímavostí

Česko-slovenské slovo týždňa/týdne je spoločný projekt Českého národného korpusu a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied pri príležitosti 30 rokov od rozpadu ČSFR. Viac informácií nájdete na webe https://slovo.juls.savba.sk/.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Československo

Pekné veci

Veda

Teraz najčítanejšie