Prezidentka odobrala Šimkovi poverenie Odchodom hrozili viac ako dve desiatky ľudí z vedenia polície, tvrdí Čaputová

Adam Takáč
Adam Takáč

Ministrove statusy o politickej kontrole nad políciou boli podľa Ľudovíta Ódora v rozpore s tým, k čomu sa vláda zaviazala.

Ministrove statusy o politickej kontrole nad políciou boli podľa Ľudovíta Ódora v rozpore s tým, k čomu sa vláda zaviazala.

Adam Takáč

Adam Takáč

Odchodom hrozili viac ako dve desiatky ľudí z vedenia polície, tvrdí Čaputová
Foto: Postoj/TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová odobrala ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi poverenie viesť rezort. Vo funkcii tak končí po niečo vyše dvoch mesiacoch. Hlava štátu zároveň poverila riadením rezortu premiéra Ľudovíta Ódora.

Šimko sa v uplynulých týždňoch dostal do konfliktu s vedením polície po statusoch o tom, že polícia nemôže mať rozviazané ruky. Na stole boli možnosti, že buď skončí vo funkcii minister, alebo širšie vedenie polície.

Odchodom hrozil policajný šéf Štefan Hamran, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko či riaditeľ policajnej inšpekcie Peter Juhás a ďalší funkcionári.

Šimko sa s Hamranom aj osobne stretol, no k uhladeniu sporu nedošlo.

Status bol len posledná kvapka, tvrdí Ódor

Keďže úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Ódora nezískala v parlamente dôveru, nemôže ministra odvolať priamo predseda vlády, ale rozhoduje o tom prezidentka. Ľudovít Ódor na dopoludňajšej tlačovke doplnil, že Zuzane Čaputovej dnes návrh na odvolanie doručí.

Premiér uviedol, že situácia ho mrzí. „Dôvera medzi Ivanom Šimkom a políciou sa naštrbila natoľko, že sa ju ani napriek veľkému úsiliu mňa ani prezidentky nepodarilo obnoviť,“ povedal. Prekážkou sa stala zlyhávajúca vzájomná komunikácia. Stanoviská ministra boli podľa jeho slov v rozpore s tým, k čomu sa Ódorova vláda zaviazala.

Problém však vraj nebol iba v statuse, ale bol zložitejší a týkal sa aj personálnych otázok. „To nebol začiatok príbehu, ale skôr koniec, posledná kvapka.“ Ódor to bližšie nekomentoval. Snahu ovplyvňovať vyšetrovanie u Šimka nezaznamenal. „Bolo to skôr o tom, ako vnímal, že ako má pristupovať k polícii a získavať informácie z tohto zdroja.“

Zopakoval, že politizácia polície je preňho neakceptovateľná. „Ubezpečujem, že polícia bude mať voľnosť pri vyšetrovaní.“

Zároveň ocenil úlohu Šimka pri zabezpečení transparentných a férových parlamentných volieb aj pri téme migrácie.

Odchod avizovalo viac ako dvadsať ľudí z vedenia polície, povedala prezidentka

Hlava štátu Zuzana Čaputová vo svojom vyhlásení ku koncu Ivana Šimka vo funkcii povedala, že situáciu považuje za nešťastnú. Odmietla, že by sa v tejto súvislosti ona alebo premiér ocitli pod tlakom ultimát. 

„Prednosť musí dostať jasné uistenie, že polícia má pri vyšetrovaní káuz konať v medziach zákona, avšak bez vplyvu politickej moci. To, samozrejme, neznamená, že polícia môže vykročiť mimo medzí zodpovedného a zákonného konania. Na kontrolu toho však v demokratickej spoločnosti existujú mechanizmy od prokuratúry a súdov až po personálnu zodpovednosť policajného prezidenta voči ministrovi vnútra,“ skonštatovala.

Napriek rozhovorom sa jej nepodarilo spor medzi ministrom a políciou vyriešiť a avizovaný bol odchod vyše dvoch desiatok ľudí z vedenia polície. „Obe strany došli do bodu, v ktorom dôveru nebolo možné obnoviť.“

Šimkovi poďakovala za prácu v súvislosti so snahou zabezpečiť férové voľby a v oblasti migrácie.

Celé vyhlásenie prezidentky k odobratiu poverenia Ivanovi Šimkovi:
„Vážené dámy a páni,
 
dnes som odňala poverenie viesť rezort ministerstva vnútra pánovi Ivanovi Šimkovi a poverila som vedením tohto rezortu premiéra Ľudovíta Ódora. Vzhľadom na to, že vláde nebola v júni vyslovená dôvera v parlamente, bolo možné poveriť vedením rezortu iba niektorého z existujúcich členov vlády.
 
Pán Ivan Šimko sa ujal svojej funkcie pred dvomi mesiacmi a za ten čas urobil mnoho užitočného, najmä pokiaľ ide o zvládanie migrácie, ktorej momentálne čelí Slovensko a ostatné susedné štáty. Zvládal svoju rolu aj pri zvyšovaní dôvery vo férové parlamentné voľby.
 
Nepochybujem ani o tom, že Ivan Šimko má záujem, aby Slovensko bolo fungujúcim právnym štátom, aby inštitúcie, vrátane polície, dobre fungovali a mohli si plniť svoje úlohy na sto percent. Zároveň však mali pán Šimko ako šéf rezortu vnútra a policajné vedenie inú predstavu o tom, ako tento cieľ dosiahnuť. Podľa môjho presvedčenia musí dostať prednosť jasné uistenie, že polícia má pri vyšetrovaní káuz konať v medziach zákona, bez vplyvu politickej moci. To, samozrejme, neznamená, že polícia môže vykročiť mimo medzí zodpovedného a zákonného konania. Na kontrolu toho však v demokratickej spoločnosti existujú mechanizmy od prokuratúry a súdov až po personálnu zodpovednosť policajného prezidenta voči ministrovi vnútra.
 
Celá situácia tak vyústila k tomu, že za posledné týždne došlo k zásadnému prehĺbeniu vzájomnej nedôvery medzi vedením polície a ministrom vnútra. Napriek viacerým rozhovorom, na ktorých sme sa aj s pánom premiérom podieľali, situácia dospela do bodu, keď je avizovaný odchod vyše dvoch desiatok ľudí z vedenia policajného zboru.
 
Považujem za nešťastné, že sa celá situácia dostala až sem. Faktom je, že zadaním pre každého člena vlády bolo upokojenie situácie v danom rezorte. Mrzí ma, že v takom dôležitom segmente rezortu vnútra, teda polícii, za posledné týždne k tomu nedošlo. V situácii už relatívne krátkeho času pred voľbami považujeme aj s pánom premiérom personálnu stabilitu v polícii za dôležitú.
 
V snahe predísť rôznym nepravdivým interpretáciám chcem povedať, že žiadna zo strán, ani pán minister a ani vedenie polície, nemala na nás požiadavky, ktorými by podmieňovali svoje konanie. Inak povedané, neocitli sme sa pod tlakom ultimát, lebo kto by ho vzniesol, bol by v mojich očiach automaticky diskvalifikovaný. Obe strany dospeli do bodu, v ktorom dôveru nebolo možné obnoviť.
 
Polícia je dnes druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou v Slovenskej republike a nevidím žiadny dobrý dôvod ohroziť jej fungovanie personálnou nestabilitou.
 
Preto som sa rozhodla prijať návrh premiéra Ľudovíta Ódora a vedením rezortu som do konca mandátu vlády odborníkov poverila jeho osobne. Pánovi Šimkovi ďakujem za ochotu prijať moju ponuku a prevziať zodpovednosť za riadenie náročného rezortu vo vláde odborníkov aj za prácu, ktorú na svojom poste doteraz odviedol. Naša spolupráca bola veľmi krátka, bola však profesionálna a ľudsky príjemná. Platí to, aj keď sme sa v dôležitom očakávaní od vlády odborníkov nestretli vo vzájomnej zhode.“

Spúšťačom môjho odvolania bol Ďurka, vraví Šimko

Odchádzajúci minister popoludní zvolal tlačovku, na ktorej vyhlásil, že z funkcie odchádza nerád. Tvrdí, že viacerí policajní funkcionári hrozili odchodom, no nedostal možnosť vyriešiť to. „Prezidentka a premiér sa to rozhodli vyriešiť vo vlastnej réžii,“ povedal.

Podľa neho je skutočným dôvodom jeho konca na stoličke ministra vymenovanie trestne stíhaného funkcionára Pavla Ďurku na vedúcu pozíciu v policajnej inšpekcii. Hovorí, že on s vymenovaním nesúhlasil, čím sa dostal do sporu so šéfom inšpekcie Petrom Juhásom. „To bol spúšťač, po ktorom sa rozhodli zbaviť ministra.“ Juhása však podľa vlastných slov odvolať neplánoval.

Dodal, že do práce polície nikdy nezasahoval a nenazeral do živých spisov. „No civilná kontrola nad bezpečnostnými zložkami štátu patrí k fundamentom právneho štátu,“ dodal s tým, že takto mal formulovať aj svoje vyjadrenie v statuse, kde písal o „politickej kontrole“. 

Mrzí ho, ak sa statusmi dotkol statočných policajtov. Myslí si, že nie statusy, ale hra, ktorá sa potom rozohrala zvonka, zatiahla políciu do politiky.

Reakcie politických strán

„Šimko z hrušky dole. Vyšetrovatelia zostávajú naďalej slobodní. Užívajte a zločincom choďte naďalej po krku,“ komentoval ministrov koniec líder OĽaNO Igor Matovič.

Strana SaS v reakcii uviedla, že rozhodnutie premiéra rešpektuje. Ódor sa podľa liberálov sporom Šimka s Hamranom dal vtiahnuť do predvolebnej kampane. „Máme za to, že minister vnútra má mať jasnú zodpovednosť za výkon a prácu polície. Napriek tomu, že dočasne poverený Ivan Šimko mal len doviesť Slovensko k predčasným voľbám, jeho odvolanie sa teraz môže stať opätovným predmetom hoaxov o manipulácií volieb.“

Šimkov odchod privítala strana Za ľudí. „Ivan Šimko zastavil všetky pozitívne a dôležité zmeny, ktoré rozbehla naša vláda, a neakceptovateľným spôsobom zasahoval do práce polície, čím pomáhal hlavne Robertovi Ficovi,“ tvrdí Veronika Remišová.

Strana Demokrati očakáva od premiéra, že urýchlene spoločnosti predstaví plán na najbližšie mesiace, ako chce zabezpečiť, aby polícia pokračovala bez zásahov politikov vo vyšetrovaní veľkej korupcie. „Myslíme si však, že na zdravé fungovanie rezortu vnútra je potrebné, aby medzi ministrom a policajným prezidentom bol vždy prítomný vzájomný rešpekt a pochopenie svojich rolí a kompetencií každého z nich,“ uviedli v stanovisku.

Robert Fico na tlačovke podľa TASR vyhlásil, že prezidentka odvolala Šimka, „lebo začal vidieť, aké zverstvá pácha NAKA, a hovoriť o nich“. Tento krok má podľa Smeru viesť k dokončeniu úlohy zničiť opozíciu a zmanipulovať voľby vyfabulovanými trestnými stíhaniami.

Fico podotkol, že premiér nepovedal ani jednu vetu, prečo má Šimko skončiť vo funkcii, a dôvody len naznačoval. Jediný dôvod takého kroku je preto podľa neho to, že Šimko „pchal nos tam, kde nemal“.

Čaputová a Lipšic odmietajú Pellegriniho obvinenia

Šéf Hlasu Peter Pellegrini reagoval, že Šimkov odchod si vynútila ozbrojená zložka štátu. „Odvolať ministra vnútra dva mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami v situácii, keď sa polovica obyvateľov obáva manipulácie volieb, je hazard s dôverou obyvateľstva,“ upozornil Pellegrini podľa TASR. Čuduje sa, že k odvolaniu Šimka premiér Ľudovít Ódor a prezidentka pristúpili. Premiér podľa neho neuviedol žiaden silný argument na výmenu ministra.

Poznamenal, že odchod ministra si vynútila ozbrojená zložka štátu vydieraním. Ak by Šimka nevymenili a odišlo by vedenie polície, dá sa podľa neho nájsť náhrada.

Strana vyzvala prezidentku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, aby vysvetlili svoje údajné stretnutie. Lipšic podľa Hlasu „orodoval“ za Hamrana, aby sa ho prezidentka zastala a odvolala Šimka, „aby ich chlapci mali naďalej rozviazané ruky a mohli si v štáte robiť, čo len chcú“.

Prezidentka i Lipšic odmietajú, že by sa v uplynulom období stretli. Vyplýva to z ich reakcie pre TASR.

„Predstavitelia strany Hlas-SD fabulujú, k žiadnej komunikácii a ani k žiadnemu osobnému stretnutiu prezidentky so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom neprišlo,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.

Lipšic uviedol, že s prezidentkou sa naposledy stretol v marci v Slovenskom národnom divadle pri príležitosti návštevy holandského kráľovského páru. „V Prezidentskom paláci som bol naposledy pred približne dvoma rokmi. Je mi ľúto, že niektorí politici opakovane zverejňujú vo vzťahu k mojej osobe dokázateľné klamstvá a neváhajú na to využiť akúkoľvek príležitosť,“ tvrdí.

Status o rozviazaných rukách

Všetko spustil Šimkov status na Facebooku zo začiatku mesiaca, kde kritizoval rozviazané ruky polície.

„Priznám sa, že mi od počiatku nebolo jasné, čo sa malo na mysli pod tým, keď sa začalo hovoriť o tom, ako sa rozviazali ruky polícii. Táto ozbrojená, represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci,“ napísal minister vnútra 3. júla.

Sú to podľa neho práve politici, nie policajti, kto sa vo voľbách uchádza o dôveru voličov. Keď si politika prestane plniť danú funkciu, politická súťaž sa podľa jeho slov môže zmeniť na „kriminalizovanie protivníka“ a „strach z kriminálnikov“ vystrieda „strach z polície“.

„Nie, priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú! Patria pod kontrolu politiky,“ dodal Šimko s tým, že patria pod kontrolu „dobrej politiky“, ktorá si uvedomuje svoju zodpovednosť.

Ministrovo vyjadrenie následne odsúdili viacerí politici. Predstavitelia Smeru či Hlasu sa ho však zastávali. 

„To, že polícia má byť pod kontrolou politickej moci, je pre mňa hrubou červenou čiarou a je to pre mňa neakceptovateľné,“ reagoval Hamran pre Denník N. „Pokiaľ by to v budúcnosti malo byť tak ako v minulosti, že je polícia pod politickou kontrolou, je to nezlučiteľné s mojím ďalším pôsobením.“

Šimko nechcel svoj status viac komentovať. „Nemám chuť rozoberať svoju súkromnú literárnu činnosť. Nikto nemôže mať úplne rozviazané ruky – ani minister, ani policajný prezident, ani nikto. Sme viazaní ústavou, zákonom a ja som viazaný programovým vyhlásením, aj keď nebolo schválené.“

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia

Aktuálne

Diskusia

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.