Všetci sme bisexuáli

V prvom rade treba povedať, že muži a ženy nie sú fyzicky až tak rozdielni. Veď je to aj jedným z dôvodov, prečo sa, ak chceme priťahovať opačné pohlavie, obliekame tak, aby to zvýraznilo rozdiely v telesnej stavbe. Rovnako pri cvičení v posilovni sa muži zameriavajú na hornú a ženy na spodnú časť, aby sa zvýrazdnilo to mužské a ženské a potenciálni záujemcovia ich vedeli lepšie identifikovať.

Nemusíte brať hormóny, aby ste vyzerali ako opačné pohlavie. Pri cvičení správnych svalov, vo vhodnom oblečení a s mejkapom (alebo práve bez neho) vieme vyzerať tak, že by sme mali byť atraktívnymi pre pohlavie, ktoré si zvolíme, nech je naše, alebo to druhé.

Nie je dôvod aby nakrátko ostrihaná žena bez mejkapu s nevýrazným poprsím v mužskom obleku nebola atraktívna pre ostatné ženy. A aby dlhovlasý mľandravý muž s mejkapom v ženských šatách nepriťahoval ostatných mužov.

Zároveň je sexualita do obrovskej miery určovaná spoločenkým správaním. Máme všetky možné tóny hlasu, gestá a pohyby, ktorými sa prejavuje záujem o druhého. Celá veda by sa dala spraviť (a aj sa robí) zo spôsobu, ako sa rozprávame s človekom, čo sa nám páči.

Tieto sociálne prvky sú zvyčajne orientované na opačné pohlavie, ale pôsobili by na nás, aj keby ich na nás smeruje osoba rovnakého pohlavia, ako sme my. Ľudské skupiny predstavujú komplikovanú zmes citových, racionálnych a hierarchických väzieb a nie je nemožné pre ženu dostať sa do pozície muža a pre muža dostať sa do pozície ženy.

Toho sa týka aj známy citát Oskara Wilda “Sex je o moci.” Nie každý sex je o moci, ale sex skutočne dokáže byť o moci, a nie o láske, ako sa o tom zrejme presvedčil sám Wilde a v súčasnosti ľudia, ktorých baví BDSM.

Že sexualita nie je iba o automatických biologických pudoch dokazuje aj rozšírenosť homosexuálneho správania medzi zvieratami s vyššou inteligenciou a pokročilejším spoločenským životom. Inteligentné zvieratá ako delfíny alebo šimpanzy majú sexuálny styk s rovnakým pohlavím úplne bežne, na rozdiel od "sprostejších" zvierat, ktoré sa riadia výhradne pudmi.

Za určitých podmienok môže túto bisexualitu prijať celá spoločnosť a nič si z nej nerobiť. Exemplárnym príkladom je antické Grécko, kde styk s rovnakým pohlavím prebiehal paralelne s manželským životom. Keď si zoberieme Platónove dialógy, známe filozofické diela, tak sa veľmi často stretneme so zápletkou “Sokrates sa snaží zbaliť mladého muža a preto rozpráva inteligentne”. Špeciálnym prípadom bola Sparta, vojenská spoločnosť, kde bol homosexuálny sex vo vojenských jednotkách bežný pred tým, ako sa muži oženili. Prvý grécky historik Herodotos dokonca píše, že spartské ženy si pred svadobnou nocou museli ostrihať vlasy nakrátko, aby sa novomanžel vôbec vedel vzrušiť, tak silne boli muži naučení spávať s mužmi.

Homosexuálne správanie bolo a stále je rozšírené v čisto mužských spoločenstvách, a to predovšetkým v armáde, športových kluboch a internátnych školách.

Príklad uvádza aj slávny britský spisovateľ a teológ C. S. Lewis vo svojom životopise Surprised by Joy. V jeho internátnej strednej škole v Malverne bolo úplne bežné, že starší a mladší študenti nadväzovali pederastrický vzťah, ktorý bol kombináciou sexuálneho vzťahu ako s dievčaťom a parntnerstva, ktoré zabezpečovalo jednej strane prestíž a ochranu a druhej obetavého sluhu. A to hovoríme o “konzervatívnom” Anglicku na začiatku 20. storočia.

Pre zložitosť sexuality a jej podmienenosť psychologickými a spoločenskými faktormi nie je možné, aby bol niekto 100% homosexuálny. Atraktívny človek za určitých okolností v správnom sociálnom vzťahu v nás dokáže vyvolať príťažlivosť bez ohľadu na to, či je rovnakého pohlavia ako my, alebo iného.

Rovnako to platí aj pre nás, čo žijeme ako heterosexuáli. Každý z nás sa môže dostať do situácie, v ktorej bude priťahovaný rovnakým pohlavím. Nie je to žiaden dôvod na strach alebo nervozitu, tak proste ľudská sexualita funguje. Sexualitu ide ovplyvniť životnými voľbami a prostredím, v ktorom sa nachádzame, a to jedným aj druhým smerom. A aj počas pocitu príťažlivosti k rovnakému pohlaviu, je rozdiel medzi túžbou a realizáciou a túžbu samotnú si určite vyčítať netreba.

Na záver by som ešte dodal, že napriek tomu, že ide o spôsob argumentácie vyskytujúci sa v progresívnom prostredí, dá sa pri ňom zároveň súhlasiť aj s cieľmi konzervatívnej politiky, čiže byť proti registrovaným partnerstvám atď. Pri priemernej dĺžke blogu to však nie je možné dobre vysvetliť, preto sa tomu budem venovať v budúcnosti.