E. McBain: Třikát Steve Carella a spol (Čitateľský denník 11/2024)
„Dívky nosily džínsy a dlouhé vlasy. Mládenci měli plnovousy. To bylo z hlediska policejního vyšetřování krajně nemilé. Znamenalo to, že to mohou být a) hippíci, b) univerzitní studenti, c) anarchisti, d) proroci, e) všechno jmenované dohromady. Pro mnoho policistů ovšem dlouhé vlasy nebo plnovous automaticky znamenaly, že každý, kdo se za takový zevnějšek nestydí, je vinen a) přechováváním marihuany, b) úmyslem prodávat heroin, c) porušovaním Sullivanova zákona, d) sodomií, e) mravním narušováním nezletilých, f) konspirační činností, g) zradou, h) vším vyjmenovaným dohromady. Carella si přál, aby měl šesták za každého hladce oholeného, nakrátko ostřihaného hošíka, kterého zatkl proto, že ten neviňour zamordoval vlastního bráchu. Na druhé straně však byl od policie a věděl, že v okamžiku, kdy v tomhle podniku ukáže placku, budou ti vlasatí cápkové automaticky předpokládat, že ho lze obvinit : a) z fašizmu, b) z brutality, c) z pití piva a krkání, d) ze sodomie, e) ze sekýrování a buzerace, f) všeho jmenovaného dohromady. Některé dny je náramně těžké vydělat si na živobytí.“
Na sklonku minulého roka som objavil podcast Jiřího Pavlovského a Štepána Kopřivy Rudá žeň zameraný na americkú drsnú školu — podžáner detektívky, ktorá svojou strohosťou, zemitosťou a suchým humorom reagovala v povojnovom období na predchádzajúcu generáciu uhladených akademických detektívov poirotovského strihu. Podcast je to veľmi výživný, dodnes sa mu podarilo predstaviť viac než pätnásť kľúčových autorov. Medzi prvých z nich patril aj Evan Hunter známy pod pseudonymom Ed McBain.
Třikrát Steve Carella a spol. je zbierkou troch McBainových noviel venovaných 87. revíru — kolektívnemu hrdinovi pozostávajúcemu z policajtov fiktívneho amerického veľkomesta Isola. Tým najznámejším z nich je titulný detektív s talianskými koreňmi Steve Carella, rozhodne však nehrá úlohu klasického geniálneho vyšetrovateľa, skôr naopak. Jeho metódy vychádzajú z pomalej a pracnej rutiny, spolupráce s celým oddelením a častokrát i obyčajnej náhody.
Pri čítaní si možno spomeniete na Smrtonostnú pascu, pretože ani tu nie sú hrdinovia nepriestrelní svalovci či kongeniálni myslitelia, ale omylní hláškari, ktorí väčšinou dostanú riadne do držky. Carella však na rozdiel od Bruce Willisa častokrát zmizne z „plátna“ — napríklad leží niekde v nemocnici s popáleninami / zlomeninami / strelnými ranami — a prepletajúce sa prípady zaňho riešia kolegovia.
Táto zbierka obsahujúca novely Provokatér, Poldové a Není hluchý, jako hluchý je prepojená hlavným antagonistom — zločincom známym pod prezývkou Hluchý. Ten sa väčšinou snaží vykradnúť nejakú banku a zodiacovskými odkazmi do svojich plánov zatiahnuť aj policajtov z 87. revíru. Jednotlivé hlavné prípady sa prepletajú s mnohými menšími, McBain sa snažil zachytiť vyšetrovanie čo najviac realisticky aj so všetkým zhonom, slepými uličkami a najmä spomínanou náhodou, ktorá miestami pôsobí až komicky.
Tento štýl mi veľmi sadol — rovnako ma potešil aj pekný Carellov vzťah s hluchonemou manželkou —, preto sa už teším na ďalšie McBainove príbehy a tvorbu autorov ako Donald E. Westlake, Dick Francis, Dashiell Hammett či, samozrejme, Raimond Chandler. Výhodou v našich končinách je to, že ich diela kúpite v antikvariátoch za pár eur, keďže kedysi vychádzali v obrovských nákladoch. A aby som nezabudol, drsná škola je známa aj chytľavými prvými vetami, takže: „Ten duben vešel jako dáma“. Alebo: „To zas byl tejden, kamaráde“. Radosť čítať.
E. McBain: Třikát Steve Carella a spol.
Odeon, 1990
560 strán
90 %
plusy
• chytľavé prvé vety
• realizmus, prvky náhody a omylu
• suchý humor
• úsporný rozsah i jazyk
• nedokonalý kolektívny hrdina
• netriviálna postava Steva Carelly
• dostupnosť v antikvariátoch
mínusy
• nepatrične geniálny a teatrálny antagonista
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
