Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Fašiangy – svet naopak alebo ako sa mení najveselšie obdobie roka

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku profesorky Zuzany Beňuškovej o slávení fašiangov na Slovensku? Pozrite si video.

Veselenie a hodovanie

Fašiangy patria k sviatkom, ktoré sú v súčasnom období na celom, nielen v kresťanskom, svete čoraz populárnejšie. Aj fašiangy sa vyvíjajú a menia sa, čiže kráčajú s dobou. Existovali už v Rímskej ríši, kde slávili boha Bakchusa – boha vína. Účelom bolo naladenie sa ľudí na nový plodný a úrodný rok. Obyčaje, ktoré mali ovplyvniť nový rok, existovali od obdobia roľníkov.

Fašiangy sa začínajú hneď po vianočnom období, teda od 7., respektíve 6. januára na Troch kráľov. Ich koniec nie je vždy vyhranený rovnakým termínom, odvíja sa totižto od Veľkej noci a pripadá na Popolcovú stredu. Vrcholia posledný týždeň pred veľkonočným pôstom, ktorý trvá 7 týždňov. „Počas neho a ani na Vianoce sa nezvykli robiť svadby. Preto sa veľa svadieb usporadúvalo práve na fašiangy. Hovorilo sa, že dievčatá, ktoré si počas nich nenájdu chlapca, nebudú mať už neskôr čas, lebo bude veľa práce,“ vysvetľuje etnologička Beňušková.

Šišky s džemom. Zdroj: iStockphoto.com

Šišky s džemom. Zdroj: iStockphoto.com

Tak v minulosti, ako aj dnes sú obdobím veselosti, hodovania, vyvrcholením ktorého je fašiangová zábava s maskami, na ktorej sa stierali spoločenské bariéry. Počas tohto obdobia sa zvykli robiť zabíjačky, aby bolo na slávnosti dostatok slaniny a klobás. O ražniči a slaninách sa často i spievalo v sprievodných piesňach. Posledný štvrtok pred pôstom sa zvykol nazývať aj Mastný štvrtok. Obľúbeným a symbolickým boli najmä sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple a iné.

Fašiangové slávnosti pripravujú na dedinách mladé dievčatá a mladí chlapci okolo 18-19 rokov. Vzhľadom na organizáciu sú pre nich akousi skúškou dospelosti. Vidiecki ľudia ich potom hodnotia a sú vizitkou do budúcnosti. Používanie masiek stiera predsudky ľudí, hanblivosť a má navyše tiež symbolický charakter. Nosili sa masky znázorňujúce silné zvieratá, ako sú tur alebo medveď, prípadne masky vtákov, čím sa vyjadrovala plodnosť. V niektorých častiach Slovenska nosia muži ženské masky, respektíve nosia v koši na chrbte atrapu ženy. „Ľudia si môžu robiť žarty a cítia sa uvoľnenejšie. Fašiangy sú najmä záležitosťou slobodných mládencov,“ uvádza profesorka.

Obálka knihy SÚČASNÉ PODOBY FAŠIANGOV VO VIDIECKOM PROSTREDÍ NA SLOVENSKU. Zdroj: Katedra manažmentu, kultúry a turizmu

Obálka knihy SÚČASNÉ PODOBY FAŠIANGOV VO VIDIECKOM PROSTREDÍ NA SLOVENSKU. Zdroj: Katedra manažmentu, kultúry a turizmu.

Prvá kniha o fašiangoch na Slovensku

V minulom roku sa skončil projekt výskumu vidieckych fašiangov a na Slovensku vznikla vôbec prvá samostatná kniha na túto tému. Projekt Fašiangy v kultúrnohistorickej perspektíve a ich aktuálne podoby vo vidieckom prostredí viedla Margita Jágerová, odborníčka na obyčaje. Cieľom bolo pripraviť knihu o fašiangoch, žiadna monografia o nich totiž neexistovala. Vďaka spoluautorom profesorke Beňuškovej a profesorovi Garajovi vznikla jedinečná kniha Súčasné podoby fašiangov vo vidieckom prostredí na Slovensku.

Publikácia sa venuje fašiangom v troch vybraných oblastiach Slovenska, v rámci ktorých autorský kolektív spracoval po tri obce – na Záhorí, v oblasti Pohronského Inovca a v Rajeckej doline. Autori sa v nej zameriavajú predovšetkým na aktuálny stav fašiangového obyčajového cyklu s akcentom na jeho jednotlivé zložky, aktérov, vývin v tejto oblasti.

Profesorka Beňušková pokryla oblasť Rajeckej doliny – Rajecké Teplice (kúpele), Rajeckú Lesnú (pútnické miesto, najväčší drevený betlehem na Slovensku) a Čičmany (rezervácia ľudovej architektúry). „Vedci si musia nájsť v dedinách informátora a nadviazať s ním kontakt, mnohokrát aj priateľský,“ opisuje výskum v teréne profesorka. V teréne zbierajú rozhovory s ľuďmi, sledujú dianie a analyzujú kroniky.

O prednášajúcej

Prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc., pracuje od roku 1983 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV, kde sa zameriava na obyčajovú kultúru, tradičnú kultúru regiónov Slovenska a dejiny slovenskej etnológie. V roku 2013 bola menovaná za profesorku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde pôsobí ako vysokoškolská pedagogička. Je autorkou viacerých vedeckých monografií, približne stovky vedeckých štúdií, viacerých vedeckovýskumných projektov a spoluautorkou niekoľkých vedeckých a odborných knižných publikácií a audiovizuálnych dokumentov.

Čo je Vedecká cukráreň?

Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá cca 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky