Zo psychologického hľadiska je to dôležitý vývinový míľnik. Zásadný vplyv na rozvoj schopnosti súcitu majú blízke vzťahové osoby dieťaťa.
Základom je, aby si dieťa uvedomilo rozdiel medzi sebou a druhými. Zdroj: iStockphoto.com
Malé deti vnímajú emócie iných ľudí, ako napríklad strach a smútok, už od útleho veku. Tieto emócie na ne vplývajú, čo je z hľadiska vývinovej psychológie prvý krok k súcitu.
Vo veku 18 mesiacov už deti dokážu súcitiť s inými. V tomto veku podľa novej štúdie vedcov z Mníchovskej univerzity (Ludwig-Maximilians-Universität München, LMU) dávajú prostredníctvom mimiky a verbálneho prejavu najavo, že sa ich utrpenie iného človeka dotýka. Zo psychologického hľadiska ide o dôležitý vývinový míľnik. Výsledky výskumu boli uverejnené v odbornom časopise Cognitive Development.
Interakcia s dospelými
V rámci štúdie vedci z tímu Markusa Paulusa z Mníchovskej univerzity skúmali, ako súvisí správanie blízkej vzťahovej osoby so schopnosťou dieťaťa súcitiť s inými. Zistili, že to, nakoľko empaticky deti reagujú, závisí od senzibility ich blízkych vzťahových osôb. Čím vnímavejšie matky pristupovali k potrebám svojich detí, tým boli deti vo veku dvoch rokov schopnejšie prejavovať súcit s cudzími osobami.
Deti hrajúce sa v piesku. Zdroj: iStockphoto.com
Schopnosť súcitiť teda deti nadobúdajú sociálnou interakciou s dospelými. „Dieťa by nedokázalo prežiť bez láskavých vzťahových osôb, ktoré sa správajú súcitne. Deti sa od nich učia zvládať negatívne emócie. Vďaka tomu dokážu neskôr robiť to isté,“ uviedol Markus Paulus. Výskum tým zároveň ukázal, že súcit nie je vrodený, ale že sa vyvíja v kontexte sociálnych interakcií.
Sledovali matky a ich deti
V rámci štúdie vedci sledovali tie isté deti vo veku 6, 10, 14 a 18 mesiacov v interakcii s ich matkami počas behaviorálnych experimentov na LMU. Spolu sledovali 127 párov matiek s deťmi počas 18 mesiacov. Počas štyroch rôznych časových úsekov zaznamenávali prejavy súcitu detí v rámci hier.
„Pri súcite ide o to, že dokážeme emóciu aj regulovať a nenecháme sa ňou zahltiť.“ Markus Paulus, Mníchovská univerzita
Deti pri tom pozorovali, ako sa iná osoba jemne udrela a vyjadrila bolesť. Reakciu detí na túto udalosť porovnávali s ich reakciami na to, keď sa iný človek smial. Pri prvom behaviorálnom experimente mali deti 6 mesiacov, pri poslednom 18 mesiacov.
Ja a tí druhí
Aby dieťa dokázalo pocítiť súcit, podľa vedcov musí vedieť rozlišovať medzi sebou a inou osobou. Táto schopnosť sa rozvíja až v priebehu druhého roka života. Môžeme ju pozorovať aj na základe toho, že deti spoznávajú svoj odraz v zrkadle.
Zdroj: TS Ludwig-Maximilians-Universität München, Science.orf
(zh)
