Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok.
Pôvodne boli sviatkom jari, neskôr sa stali oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľká noc je pohyblivým sviatkom, pripadá na nedeľu po prvom jarnom splne, to znamená, že sa môže sláviť medzi 22. marcom a 25. aprílom.
Zelený štvrtok
Toto pomenovanie vzniklo skomolením nemeckého názvu Greindonnerstag – lkavý štvrtok na Gründonnerstag – zelený štvrtok. Večernou omšou v kostole sa pripomína posledná Ježišova večera. Na Zelený štvrtok by sa mali jesť zelené pokrmy, ako je špenát, kapusta a hrach, ktoré zaručia zdravie po celý rok.
Veľký piatok
Na Veľký piatok o tretej popoludní zomrel Ježiš, tento deň sa preto nesie v znamení smútku a rozjímania.
Podľa ľudového rozprávania sa tento deň otvárajú skaly, ktoré skrývajú poklady.
Biela sobota
Biela sobota znamená koniec pôstu a je dňom upratovania a príprav na nedeľu. Na Bielu sobotu sa odjakživa upratovali obydlia, bielili steny, dokončovala veľkonočná výzdoba a pripravovali sa veľkonočné pokrmy, napríklad mazance alebo veľkonočný baránkovia. Chlapci plietli korbáče, ženy a dievčatá farbili vajíčka. Väčšina z týchto tradícií stále pretrváva.
Veľkonočná nedeľa
Nedeľný Boží hod veľkonočný je vyvrcholením veľkonočných osláv. Označuje sa tiež Zmŕtvychvstanie Pána, ku ktorému došlo o Veľkej noci zo soboty na nedeľu. Na Boží hod sa v kostole svätili veľkonočné pokrmy, chleba a víno. Časť posväteného jedla sa dávala na pole a do studní, aby bola veľká úroda a dostatok vody.
Veľkonočný pondelok
Na veľkonočný pondelok chodia od skorého rána chlapci a muži s korbáčmi a vodou po domoch, dievčatá a ženy im za to a koledu dávajú vajíčka a ďalšie dary.
Symboly Veľkej noci
Veľká noc okrem pripomienky umučenia a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sú stále chápané aj ako oslava jari, nového života a zdravia . Zmysel korbáča bol ten, aby dievča alebo žena zostala zdravá, a najtypickejší symbol Veľkej noci – vajcia – predstavuje nový život, zrodenie , je symbolom plodnosti. Vďaka škrupine, v ktorej sa ukrýva, predstavuje bezpečie. Symbolizuje tiež Ježišovo zmŕtvychvstanie – je prirovnávané k hrobu, ktorý ukrýva život.
Farbenie vajíčok
Vajcia sa používajú na dekoráciu. Technik a spôsobov zdobenia vajec je celý rad.
My vám predstavíme najstaršie a stále aktuálne, prírodné farbenie vajec:
Červená – odvar zo šupiek červenej cibule a octu, šťava z červenej repy, bazy či čučoriedok
Žltá – odvar z cibuľových šupiek (vajcia sa vo vode nechjú krátko, aby neztmavli)
Svetlo zelená – lipový kvet, rasca
Tmavo zelená – voda zo špenátu, odvar z jelšovej kôry
Hnedá – odvar z cibuľových šupiek (ponoria sa na dlhšiu dobu), čaj
Veľkonočný korbáč
Korbáče sa pletú predovšetkým z vŕbových prútikov, a to z troch až dvanástich. Predtým musel každý chlapec vedieť upliesť korbáč. Vyrábali sa tri rôzne veľkosti: malá, ktorá sa dala schovať do vrecka, väčšia, s ktorou sa chodilo hodovať, a veľká, až dva metre dlhá – tej sa hovorilo obradná.
Šľahanie dievčat a žien korbáčmi malo ženy omladzovať a uzdravovať, mali byť svieže, veselé a usilovné celý ďalší rok. Slobodné dievčatá za to mládencom vešali na korbáč stuhy.
Veľkonočný baránok
Baránok je symbolom člena Božieho stáda. Baránok je už od stredoveku obradný pokrm. V súčasnosti sa ako symbol Veľkej noci a dekorácie na sviatočný stôl používa pečivo v tvare baránka.
Veľkonočný zajačik
Symbol veľkonočného zajačika bol prevzatý z Nemecka. Jeho pôvod nie je celkom jasný, možno má korene v skorších dobách, kedy zajace často hľadali potravu v blízkosti ľudských obydlí. Zajac je tiež symbolom kolobehu života, mladý zajačik navyše neodmysliteľne patrí k jari.
