Domáce XCO odštartovalo v Drozdove

Predošlý víkend odštartovalo domáce XCO úvodným kolom v Drozdove. Pretekárov potrápili náročné podmienky, o ktoré sa postaralo nepriaznivé počasie.

Na podujatí som mal v pláne štartovať aj ja, no „škôlkarský mor“ zmaril moje plány. V dnešnom reporte by som vám teda rád priblížil, na akej úrovni prebieha domáce cross country a v akých kategóriách a disciplínach si tu môžete zasúťažiť aj vy.

Nový systém prihlasovania

Na úvod by som začal novinkou v tomto roku, ktorou je prihlasovanie, ktoré prebieha cez časomieru sportsoftiming výlučne iba online. Ak sa chcete zúčastniť na podujatí v disciplíne cross country, je potrebná cyklistická licencia, nakoľko seriál je organizovaný pod hlavičkou Slovenského zväzu cyklistiky.

Z môjho pohľadu je takéto prihlasovanie výhodou, ale aj nevýhodou zároveň. Výhodné to bude určite pre staff a tímy, ktorých takýto systém odbremení od nekonečného státia v rade a ranného chaosu pred štartom.

Nevýhodu vidím u pretekárov v kategóriách masters a možno mladších detí, pretože deadline na úhradu a prihlásenie je 4 dni pred pretekmi. Pri neprofesionálnych športovcoch a malých deťoch sa situácia často dynamicky mení a každý kalkuje, či je ochotný štartovné uhradiť vopred, pretože prípadnou neúčasťou mu štartovné jednoducho prepadne.

Trasa pretekov

Drozdovské XCO je kvalitou svojich okruhov slovenský TOP. Ide o veľmi náročnú trasu, ktorá vie preveriť pretekárov po kondičnej aj technickej stránke. Organizátori rozdelili okruhy do viacerých úrovní. Elite muži, ženy, juniori, juniorky, kadeti, kadetky jazdia na veľkom okruhu, ktorý meria 4200 m a má prevýšenie 182 m.

Žiacke kategórie a kategórie masters pretekajú na strednom okruhu s dĺžkou 2700 m a prevýšením 98 m. No a pravdaže sú tu aj menšie okruhy pre kategórie mini a mladšie deti.

Sobotná obhliadka trasy

Preteky boli rozdelené do dvoch dní, pričom hlavné kategórie pretekali v sobotu a mládež, masters a ebiky v nedeľu. Do Drozdova to mám 20 minút a tak som sa sem vybral na obhliadku trasy a rozjazdenie.

Vonku vládlo doslova aprílové počasie – kým v Žiari nad Hronom svietilo slnko a bolo 8 stupňov, tak o 20 km ďalej v Drozdove sa „čerti ženili“. Boli tu 3 stupne a dážď sa striedal so snehom.

Pri príjazde do miesta pretekov som rozmýšľal, či sa neotočím a nepôjdem preč, no chcel som vyskúšať zjazdnosť trasy a rozhodnúť sa, či budem v nedeľu štartovať. Naobliekal som na seba zimné veci a dal si 2 okruhy. Trasu počasie poriadne rozmočilo a bolo to čisté bahno – niektoré úseky sa dali jazdiť, no veľa bolo treba aj potlačiť, respektíve prebehnúť.

V technických úsekoch na kameňoch to bol doslova masaker a bolo potrebné mať naozaj dobré plášte a vedieť jazdiť v takýchto podmienkach. Preto ma zaujímalo, ako to zvládnu jazdci Elite, ktorí štartovali v sobotu poobede.

Super konkurencia v Elite a pár slov od Mateja Ulíka

Tým, že sú preteky zaradené v kategórii C1 a dajú sa tu získať cenné body do UCI rankingu, nie je núdza o super konkurenciu. Pri pohľade na štartovnú listinu vidím samého zahraničného pretekára a asi len okolo desať slovenských jazdcov. Preto som bol zvedavý, ako v takejto konkurencii obstoja naši chalani. Preteky to boli parádne a najlepšie sa z našich darilo Matejovi Ulíkovi, ktorý obsadil perfektné 2. miesto a napísal nám aj nejaké dojmy z pretekov:

„Na trati v Drozdove som pretekal už niekoľkokrát, ale nikdy nie v takýchto náročných podmienkach. Blato mám rád, takže po tejto stránke mi to len vyhovovalo. Horšie to bolo s nízkou teplotou ovzdušia, no pripravoval som sa na Liptove, kde sú takéto podmienky bežné, a tak by sa dalo povedať, že som bol pripravený ideálne. Pred štartom som sa rozhodol, že budem štartovať na kolesách, na ktorých mám obuté galusky TUFO XC5, ktoré sú vyslovene vyrobené do takýchto podmienok.“


„Od štartu som sa držal v čele štartovného poľa a do prvého zjazdu som išiel druhý za lídrom pretekov Heltom s Poľska. V zjazde sme mierne odskočili ostatným pretekárom. V ďalšom priebehu pretekov som potom na lídra trochu strácal, no v predposlednom kole mal technické problémy a tak som ho znovu došiel a posledné kolo sme išli spolu, kde sme bojovali o víťazstvo. Keďže sme obidvaja išli na limite fyzických síl, začali sme robiť chyby v technike a tak nás dotiahol aj tretí pretekár. V závere nakoniec Poliak Helta Filip preteky vyhral a ja som obsadil 2. miesto. S priebehom pretekov som spokojný a verím, že počas sezóny ešte pridám nejaké pódiové umiestnenie na UCI pretekoch.“

Moje nedeľné DNS

Aj napriek nepriaznivému počasiu som sa chcel na podujatí zúčastniť. No celý týždeň u nás doma zúrila nejaká parádna viróza zo škôlky a bohužiaľ v deň D si našla aj mňa – a na podujatí som tak neštartoval.

Pri pohľade na výsledky som o nič neprišiel, pretože kategórie masters bohužiaľ pomaly vymierajú a osobne neviem, čím to je. Myslím si, že XCO je krásna, dynamická disciplína, ktorá je v kategóriách masters zaujímavá aj svojou časovou nenáročnosťou. Jasné, jazdí sa v ťažkej technike a stále nadoraz, no neviem, či to je ten pravý dôvod, ktorý ľudí od tejto disciplíny odrádza. Ak tento článok čítate, nejakí podobne ladení cyklisti kľudne do komentáru napíšte, čo vás zaujíma ohľadom tejto disciplíny, poprípade čo vás odrádza zúčastniť sa na takýchto pretekoch.

Ebiky idú bomby

V nedeľu si okrem klasických bicyklov na svoje prišli aj ebikeri. Z môjho pohľadu perfektný marketing a rozumný seriál rozbehol okolo tejto disciplíny Matúš Radosa. V tomto roku sa dokonca rozšírili aj na ďalšie kategórie, čo prinieslo aj ďalších ľudí zo Slovenska i zahraničia a pre fanúšikov tejto disciplíny určite odporúčam sledovať na Instagrame účet @slovak_ebike_cup, kde to žije a dozviete sa tam veľa zaujímavých vecí z tohto pre mňa ešte kontroverzného sveta.

Na záver si myslím, že Drozdovo drží latku ohľadom disciplín XCO štandardne vysoko. Z môjho pohľadu ide o taký menší festival, kde si každý nájde to svoje. Myslím si, že trasa aj organizácia sú hodné svojej kategórie C1 a do budúcna verím, že pribudne viac takýchto podujatí s vyššou účasťou domácich jazdcov v každej kategórii.

Perfektné zábery si môžete pozrieť v tomto videu od Michala Čabaia.