No a tretí líder najsilnejšej koaličnej strany a premiér Robert Fico (Smer) sa pri koaličných sporoch hrá na neutrálne Švajčiarsko, aj keď má tendencie prikloniť sa k Dankovi. Radšej však miesto toho pokračuje v riadení vládneho buldozéra.
Dohoda na zákone o FPU stále nie je
Koalícia odsunula hlasovanie o novele zákona o FPU už tretíkrát – na štvrtok 9. mája. Medzi SNS a Hlasom totiž stále nie je zhoda na jej znení. Hlavný spor je v tom, či bude fond ovládať rezort kultúry, ktorý vedie nominantka SNS Martina Šimkovičová alebo ostane rozdeľovanie peňazí v rukách odborníkov. Rozhodovanie o dotáciách chce SNS preniesť z komisie, v ktorej sú odborníci, na radu, v ktorej väčšinu by mali po novom odborníci navrhnutí ministerkou.
Aktuálne má fond rozpočet 20 miliónov. Hlas ešte stále na čele s Petrom Pellegrinim odmieta podporiť zmeny, ktoré SNS pretláča. Hovorcom sa v tomto spore stal poslanec SNS Roman Michelko. Ten uviedol, že nevie, ako sa pri hlasovaní o novele strana Hlas zachová. „Poslanec Roman Malatinec (Hlas) mi povedal, že nepostaví vlastný pozmeňujúci návrh, a aké budú ich stratégie, to naozaj neviem. Nie sú plne stotožnení s naším pozmeňujúcim návrhom, a nemám informácie, ako to budú riešiť,“ povedal.
Práve Malatinec predložil v pléne po dohode klubov Smeru, Hlasu a SNS návrh na opätovné preloženie hlasovania. „Pokiaľ budú kolegovia zo SNS trvať na tomto zákone, tak jeho dôsledky bude mať na rukách ministerka,“ hovoril Malatinec. „Dúfam, že si ešte dajú povedať. Do štvrtka vynaložím všetko úsilie, aby naše argumenty v SNS akceptovali,“ dodal s tým, že hlasovanie sa posunulo aj kvôli tomu, že ani SNS nevedela garantovať hlasy vlastných poslancov.
Čítajte viac Hlas posilnil na úkor Smeru. Voliči však vládny valec oceňujú: PS získalo nových voličov, opozícia musí zabrať
Michelkov návrh síce fondu sľubuje viac peňazí ako bolo v pôvodnom návrhu – 10 miliónov eur, no na uberaní rozhodujúcich kompetencií odborným komisiám, ktoré zabezpečujú nestrannosť, sa nič nezmenilo. Napriek tomu, že sa celý štvrtok a niekoľko predchádzajúcich dní niesli v duchu rokovaní, Hlas ani SNS ustúpiť nechcú a v Michelkovom zákone došlo len ku kozmetickým úpravám.
Vlastný návrh má pripravený za Hlas aj Malatinec. Posudzovanie pridelenia peňazí z fondu na konkrétne projekty by ponechal odborným komisiám. Podobne, ako v prípade RTVS aj tu vidia kritici snahu o mocenský zásah do nezávislej inštitúcie. Vyše 170 členov a členiek odborných komisií, čo je vyše polovica, hrozí odchodom ešte pred zmenou zákona. „Nech odídu tí, ktorí sa vyhrážajú a nech prídu ďalší,“ povedala v ta3 Šimkovičová.
Fico chce len udržať koalíciu pokope
Nie je to prvý spor medzi SNS a Hlasom, len nedávno boli Pellegrini s Dankom na nože kvôli prezidentským voľbám a hneď po nich SNS požadovala post šéfa NR SR. Nominantom Hlasu je minister investícií Richard Raši, za SNS sa v tejto pozícii vidí líder strany Danko. Koalícia sa teda dohodla, že voľbu odsúvajú na čas po eurovoľbách, ktoré podľa SNS znova prekreslia politickú mapu. Hlas odmietal otváranie koaličnej zmluvy po prezidentských a odmieta to aj po eurovoľbách.
Väčšie či menšie trecie plochy a škriepky sú v každej koalícii, podobne ako je politickou realitou to, že politici prideľujú teplé miestečká svojím sponzorom, či už tajným, alebo verejným. Ako naposledy v prípade Hlasu, o čom informovalo Sme. „Nepredpokladám tiež, že Hlas bol jedinou stranou, ktorá v tejto vládnej koalícii postupovala podobne. Politické čistky, ktoré sa diali v štátnej správe neboli zjavne motivované len snahou zbaviť sa nominantov bývalej vládnej koalície,“ konštatuje politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek. „Okrem toho, dobre vieme, že každá garnitúra obsadzuje posty v štáte na základe politických nominácií,“ uviedol zase politológ Prešovskej univerzity v Prešove Michal Cirner.
Práve rozdelenie moci, vplyvu či peňazí býva najväčším problémom, inak tomu nie je ani vo štvrtej vláde, ktorú sa Ficovi podarilo v septembri zložiť. „Vzťah medzi SNS a Hlasom je napätý od začiatku a vychádza aj z prirodzenosti oboch strán, ktoré sú odlišné. V súčasnosti sú politickými partnermi, ale z tejto dvojice je Hlas v porovnaní s SNS kultivovanejší, umiernenejší a vzdelanejší,“ uviedol Řádek. Zatiaľ sa však nedá hovoriť o trvalom narušení, ale skôr o permanentnom napätí. Cirner pripomína, že keďže Hlas je v istej časti liberálnejší než národní populisti v SNS, sú ich spory prirodzené. „Myslím si, že záujem udržať si moc preváži, ale spory menšej a väčšej intenzity budú medzi nimi na pravidelnej báze,“ skonštatoval.
Čítajte viac Nájde sa 90 poslancov? Gašpar zhodu pri ústavných sudcoch neočakáva. Opozícia hovorí, že sa čaká na Ficove rozhodnutie
V spore o novele FPU podľa trenčianskeho politológa Řádeka Hlas ukazuje SNS, že nemusia s národniarmi otvorene politicky bojovať, ale budú jeho ráznym oponentom. „Nie je to nič čudné, že v koalícii sú odlišné postoje. Nevládne jedna strana, ale formálne tri strany, ktoré nevytvárajú nejaký monolit, ale sú aspoň čiastočne navonok aj dovnútra heterogénne,“ dodáva na margo FPU Cirner.
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Fico je pri sporoch svojich partnerov vo vyjadreniach veľmi opatrný a hrá sa skôr na „mŕtveho chrobáka“, než aby rozdúchaval vášne. Aj keď jeho ľavicové srdce bije skôr pre Dankovu stranu. Fico už na novembrovom slávnostnom sneme strany vyhlásil svoje pamätné výroky o spájaní a prekresľovaní politickej mapy, čo si po prezidentských voľbách privlastnil aj líder SNS.
„Hlavným politickým imperatívom Roberta Fica v tejto koalícii je jej prežitie. Vie, že v mnohých situáciách bude v úlohe mediátora sporov medzi koaličnými partnermi. Preto neočakávam, že sa bude radikálne vymedzovať voči ktorémukoľvek partnerovi,“ povedal Řádek. Aj preto, aby udržal koalíciu pokope, sa bude snažiť Fico spory manažovať v pozadí. „Nebudú predsa prilievať olej do ohňa vlastnými postojmi ma verejnosti, chcú to vyriešiť interne nejakým kompromisom,“ uviedol Cirner. Koniec koncov aj koaličné rady prebiehajú za zatvorenými dverami a verejnosť sa dozvedá len minimum informácií.
Exit stratégia? Na to je skoro
Koalícia to nemá ľahké ani pri voľbe ústavných sudcov. Potom, čo Jana Laššáková odišla z Ústavného súdu (ÚS) SR, sa uvoľnilo jedno miesto. Na to musí parlament 90 hlasmi nominovať dvoch kandidátov, ktorých mená dostane na stôl prezidentka Zuzana Čaputová alebo už nový prezident Peter Pellegrini. Opozícia kritizovala, že Pellegrini odďaľoval voľbu nad rámec zákona a voľbu vymenoval až po viac ako 70 dňoch napriek tomu, že ju mal vymenovať bezodkladne.
Poslanec Smeru Tibor Gašpar nepredpokladal, že nájdu zhodu na dvoch menách. Museli by sa totiž dohodnúť s opozičnými stranami, prípadne počkať si, za koho zahlasujú. Dohoda na dvoch menách však nie je ani v koalícii. Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu nakoniec presunuli až na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má podľa harmonogramu začať 11. júna.
Opozícia už začiatkom týždňa naznačila, že koaličné strany obštruujú, aby si z dvojice vyberal už nový prezident Peter Pellegrini, čo tak nakoniec bude. Zároveň, ak nezvolia nikoho v prvej voľbe, v novej voľbe a v každej ďalšej bude stačiť už len 76 hlasov a koalícia tak dostane na košický súd koho bude chcieť. Okrem toho poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) dodala, že koalícia voľbu odďaľuje aj preto, lebo sa čaká na Ficove rozhodnutie, či bude znova kandidovať. Jeden neúspešný pokus z roku 2019, kedy sa snažil nájsť si východisko zo straníckej politiky, už má neúspešne za sebou. Prekážkou bol vtedajší prezident Andrej Kiska, ktorý ho odmietol vymenovať.
Politológovia sa však zhodli, že ak by išiel Fico kandidovať, bolo by to veľké prekvapenie, keďže v premiérskej funkcii je štvrtýkrát len niečo vyše šiestich mesiacov a tvrdil, že chce stáť na čele exekutívy. „Ale v minulosti o túto pozíciu mal záujem ako o svoju exit stratégiu z politiky. Ak by ju chcel použiť, znamenalo by to, že už nemá kapacitu prekonávať únavu z politiky,“ zhodnotil politológ Řádek.
Podľa politológa z Prešova by boli jeho voliči zmätení. „Ak má záujem o kreslo na Ústavnom súde, musí doručiť voličom nejaké výsledky, čo oni očakávajú a pripraviť pomaly jeho elektorát na túto mysliteľnú exit stratégiu. Musí vymyslieť nejaký príbeh, naratív, prečo chce odísť,“ uviedol s tým, že logickejšie by to bolo až v roku 2026, čo je najbližší rok, kedy sa uvoľní ďalšie miesto na ÚS SR, pokiaľ dovtedy nikto neodíde. „Netreba však zabudnúť na vyhlásenie Fica, že svoj pracovný život ukončí v politike,“ hovorí.
Foto: SITA, Jakub Kotian
SNS bude veľmi drahá nevesta
Je však isté, že koalícia čaká, kým si Pellegrini prevezme kľúče od Prezidentského paláca. „Určite áno, je to istota, že prezident Pellegrini vyberie z navolených kandidátov parlamentom tých najkoaličnejších. Je to taká posledná poistka,“ uviedol Cirner. Súhlasí s tým aj politológ Řádek. Na margo zatiaľ neexistujúcej koaličnej dohody na kandidátov uviedol, že koalíciu k takejto dohode nič zásadné netlačí. „Respektíve nič, čo by ešte neznieslo odklad,“ dodal.
Koniec koncov, pri všetkých sporoch bude v centre pozornosti nevyspytateľná SNS. Akú budúcnosť má v koalícii? „Ako veľmi drahá nevesta, pretože „každá reťaz je taká silná ako jej najslabšie ohnivko“. Predpokladám, že SNS bude už len z princípu dávať najavo svoju nespokojnosť v koalícii a po celý čas sa bude snažiť získavať ďalšie mocenské ústupky na úkor svojich partnerov,“ uviedol Řádek.
Keď už nebude možné robiť nové ústupky, SNS bude ochotne verejne kritizovať vlastnú vládu a získavať tak nevyhnutné politické body na prežitie do budúceho volebného obdobia. „Ak nie vo vláde, tak aspoň v parlamente,“ dodal trenčiansky politológ. Podľa Cirnera veľa ukážu aj výsledky eurovolieb. „Pokiaľ SNS zlyhá, možno sa tam začnú nejaké procesy pudu politickej sebazáchovy, pokiaľ uspejú, nebudú potrebné radikálne riešenia,“ dodal.