Nebol fešák, utopila sa v jeho modrých očiach. Štefánika našli s listom pre ženu, ktorá mu zostala verná
Milan Rastislav nepatril k veľkým fešákom, no ženy mu nevedeli odolať.
V sobotu 4. mája uplynie 105 rokov od úmrtia Milana Rastislava Štefánika, úspešného diplomata, štátnika, vojaka, vedca, astronóma a cestovateľa, jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov - Československej republiky (1918 - 1938). Zomrel 4. mája 1919 pri tragickom leteckom nešťastí. Vo vrecku jeho kabáta našli posledný list plný vášnivých slov svojej najväčšej životnej láske – snúbenici Giuliane Benzoni, ktorá ho volala „môj malý veľký Slováčik“.
Nebol fešák, ale mal charizmu
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí evanjelického farára Pavla Štefánika. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval.
V roku 1898 odišiel do Prahy, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Ako uviedli Hospodárske noviny, práve v Prahe spoznal Štefánik svoju prvú lásku a ani zďaleka nebola poslednou.
Milan Rastislav nepatril k veľkým fešákom – v detstve prekonal kiahne, ktoré poznačili jeho tvár jazvami, meral iba okolo 160 centimetrov, bol chudý a s plešinkou, no ženy dobýjal svojou charizmou. Podľa historikov jeho náručím prešlo množstvo žien a ako raz podotkol český novinár Stanislav Motl, keď Štefánik zomrel, v Taliansku a vo Francúzsku zaňho držalo smútok minimálne 50 žien.
Talianska markíza
Snubný prsteň od neho nakoniec získala o 20 rokov mladšia talianska markíza Giuliana Benzoni, ktorá nebola žiadnou naivnou dievčinou.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
