Medvedí spray

Counter Assault Bear Detterent: Grizzly Tough Pepper Spray

Je to už asi rok, či skôr dva roky, no jednoducho v čase, keď tu zúrila covidová vojna proti obyvateľstvu. Môj kamarát Štela, s ktorým som chodil asi tak 40-50 rokov na vandre, mi zavolal a že by vraj chce ísť vandrovať na Fatru, ale že má trochu vetry z tých medveďov a tak, že či ešte stále mám ten medvedí spray a že ak áno, či by som mu ho požičal. Samozrejme, že som mu to sľúbil, ale keď sme dotelefonovali, tak som si predsa len uvedomil svoju zodpovednosť a nebol som si úplne istý, či je ten spray ešte účinný a či má stále dostatočný tlak.

Svoj spray som si trošičku pokútne zadovážil pred asi 15 rokmi, keď ešte neboli legálne v predaji, ale za celých 15 rokov sme ho nikdy nepoužili a ani nevyskúšali. Spray sa volá: Counter Assault Bear Detterent, s podtitulkom: Grizzly Tough Pepper Spray. Už si nepamätám, koľko ma stál, ale bolo to nejako okolo 1 200 Kčs a možno i viac. Spray obsahuje cca 230 g aktívnej látky a tá okrem hnacieho plynu obsahuje 2 % capsaicinu, čo je tá aktívna a štipľavá zložka všetkých papričiek, ktoré poznáme. Pri použití dostriekne až na 9 metrov a vydrží striekať asi 7 sekúnd.

Tak o tom hovoril návod. Naozaj len 2 % kapsaicínu. Ale podľa toho čo popisovali užívatelia spraya a z ich príbehov o stretnutiach s medveďom, pri ktorých bol tento spray použitý, a tiež preto, že autori ešte žili, prišiel som k názoru, že buď sú to klamári, alebo spray je účinný tak, ako to popisovali. Jednoznačne všetci tvrdili, že pre medveďa to bola vždy bomba a že účinnosť spraya je lepšia ako strelná zbraň. Dôležité je mať spray vždy v pohotovostnej polohe a to buď na opasku, na prsnom úväzku, alebo na inom, ihneď dostupnom mieste.

Dôležité, podľa užívateľov, bola schopnosť použiť spray do max. 4 sekúnd od spozorovania medveďa. Musím uznať, že spray je na to vybavený ľahko odstrániteľnou poistkou a nosným košíkom. Niekoľko krát sme chceli vyskúšať spray na zúrivých psoch, ktorý nás občas obťažovali pri potulkách okolo samôt či salašov, ale nakoniec sme od toho vždy upustili, pretože tí, čo mali s ním skúsenosti nás varovali, že tým úplne zničíme psa, ktorý už nikdy nebude strážny a poriadny. No a to sme nechceli.

Rovnako sme sa spoliehali na spray, keď sme v istej dedine vstúpili do miestnej krčmy, kde rómska časť obyvateľstva spontánne oslavovala radosť a nadšenie z opätovných dávok podpory v nezamestnanosti. Ale nakoniec to nebolo treba a dnes som tomu veľmi rád. No a teraz vám poviem prečo.

Keď mi teda kamarát Štela zavolal, tak som si povedal, že mu predsa nemôžem požičať spray, o ktorom nie som presvedčený, že má ešte stále dostatočný tlak a je aj účinný. No predsa nepredhodím kamaráta len tak mírnix-dirnix medveďovi. A tak som sa rozhodol, že musím spray vyskúšať.

Vyšiel som na dvor, odkrokoval som si 9 metrov od plotu z thují a potom som veľmi krátko stlačil spúšť sprayu. Z nádoby vyletel prudký nahnednutý prúd plynu, s ktorým som bol spokojný. Ale nebol som si istý s účinkom a tak som pokročil dopredu, to je, že som vkročil do toho už padajúceho prúdu plynu, a naozaj len máličko, trošilinku, len ako vtáčik maličký, som do seba vtiahol ten plyn.

No a to bol môj koniec. Bohuotcuprisahám, že som ešte nikdy v živote nezažil takú ranu. Moje pľúca sa zovreli tak, že som neveril, že to prežijem. Vôbec som nevedel, čo sa to so mnou deje. Celé moje telo bojovalo o prežitie a ja som sa s revom snažil naberať vzduch a kašlal som takým spôsobom, že sa mi zdalo, že si vykašlem celé pľúca a asi aj niečo iné, ak je to možné. Slzy ma zalievali, na oči som vôbec nevidel a reval som ako tur. Moje telo bojovalo o vzduch a moje pľúca sa sťahovaním bránili proti tomu a zas naopak všetko vylučovali. Kašlal som, kýchal som a mal som krvavé sliny. Moje hrdlo bolo v ohni. Naozaj som si myslel, že toto asi neprežijem.

Celá tá kríza trvala možno 5-10 minút, žiadna slabá chvíľa, a pretože to bolo v období covidu, tak moji susedia (ako mi neskôr povedali) si mysleli, že mám záchvat a že je už po mne. Chvalabohu som to prežil. Ale hrudník ma bolel úplne strašne, v posteli som sa otáčal ako mrzák, potláčal som bolesť priduseným krikom, štyri dni som bol totálny žobrák, nedokázal som sa zohnúť a uviazať si šnúrky na botách, a dodnes, keď si kýchnem, ma bolia medzirebrové svaly tak, že je to pre mňa stále bolesť. Je jasné, že som si pri snahe dostať do pľúc nejaký vzduch všetky tieto svaly dotrhal. No a to už je viac, ako rok.

Varujem vás, nikdy to neskúšajte. Naozaj nikdy a nikdy to nepoužite proti psom či ľuďom. Iba ak by vám naozaj išlo o život. Keď som to hovoril kamarátovi Štelovi keď si prišiel pre spray, tak sa mi samozrejme kamarátsky posmieval. Ale keď prišiel z toho vandru a vracal mi spray, povedal mi, že sa nechtiac dotkol trysky na spray a že ho začali prsty páliť tak, že musel vyhľadať potok a pieskom si vydrhnúť ruky. Taká je to sila.

V súčasnosti je na Slovensku naozaj problém s medveďmi. Nie je ich 1 200, ako píše kamarát Oto, ale najmenej 2 400 či skôr 2 600. Počítanie medveďov pomocou zberu výkalov a DNA sa uskutočnilo prvý krát pred asi 5-6 rokmi a vyšiel výsledok cca 2 250 ks. Lenže to sa nepáčilo tým "milovníkom" medveďov a vyvolali nové sčítanie na ktoré oni sami zozbierali medvedí trus a z toho vyšiel počet cca 1 200.

A tak dnes sa aj v tých najhorskejších dedinách ľudia boja chodiť do hory, zbierať hríby či čučoriedky a dokonca púšťať deti do vlastných záhrad. Je tu už naozaj medvedí teror a je to podľa mňa chyba človeka, pretože si prestal plniť svoju úlohu predátora a tým i základný prírodný zákon, zákon silnejšieho.