Reportáž: Tichý Potok NyNa Cup 2024 – keď to nevyjde podľa predstáv

V sobotu 11. mája sa konalo prvé kolo Slovenského pohára v graveli a zároveň aj druhé kolo mini Šariš MTB série, ktorého som sa zúčastnil. Nedarilo sa mi tak, ako by som si želal, ale viac už v článku.

Túto akciu som objavil len náhodne, predsa len na stránku VRL veľmi nechodím, keďže na ceste nepretekám a že sa niečo také chystá, som sa najprv dozvedel od kamaráta. Prvé kolo som úspešne absolvoval ešte vo februári zimnou časovkou na Buče.

Príchod a prezentácia

Týždeň pred spomínanými pretekmi bol celkom aktívny, najazdil som pomerne dosť a pridal jazdy aj na cesťáku. Pred sobotou už ale len na pohodu. Do Tichého Potoka prichádzame v početnej, 7-člennej zostave dvoma autami. Tichý Potok je malá obec na opačnej strane Levočských vrchov, cesta celkom zbehla. Na miesto prezentácie na futbalovom ihrisku prichádzame okolo 10-tej, nachystať biky a trochu pokrútiť po okolí pred štartom. Stretávam aj známe tváre, nie je nás síce veľa, no konkurencia celkom silná.

Ťahať 17 km špicu sa mi vypomstilo

Pred 11-tou už začína byť v priestoroch štartu rušno, o 11:00 štartuje prvé kolo Slovenského pohára v graveli. Účasť celkom slušná a podľa mien v štartovnej listine to vyzerá na poriadnu naháňačku. Čaká na nich o niečo dlhšia trať, keďže po zjazde na Mervovú chyžku pôjdu výšľap cez Repaše a Torysky na SNP ešte raz. O 10 minút neskôr štartuje gravel hobby a my na MTB. Radím sa dopredu, hneď vedľa môjho rivala Filipa Greša a jeho tímového kolegu z PROefektu.


3, 2, 1, štart a už letíme hore Tichým Potokom smerom k bývalému vojenskému pásmu. Ja sa dostávam dopredu a začínam ťahať. To však netuším, že budem takto ťahať ešte dlho. Tepy na grafe idú po pár stovkách metroch do červených čísel a takto to už najbližšie kilometre ostane. Prechádzame okolo bývalej zaniknutej obce Blažov. Stúpanie je mierne, ale stále. Rýchlosť pod 30 klesne len málokedy, priemerné watty sa držia na hranici okolo 290. Na rázcestí Mervová chyžka odbočujeme doľava na Nižné Repaše. Zhora potom budeme zjazdovať.


Ja stále na čele, akosi sa nikomu nechce striedať v ťahaní. A tak to beriem na seba, dúfam, že to nebudem ľutovať a v kopci na SNP sily ostanú. Prichádzame na hlavnú cestu, po ktorej pokračujeme do Torysiek. Filip s Tomášom sa ma držia. V strede obce pri autobusovej zastávke odbočujeme doľava a začína stúpanie k chate Hrby. Krátke, ale poriadne výživné, najmä časť k hnojisku dá riadne zabrať. Snažím sa veľmi nepoľavovať, no Filip s Tomášom mi aj tak odskakujú a pridá sa k nim aj Martin. Mladé pušky útočia. Trochu za mnou oddýchli a teraz pekne nastúpili a mne sa nedarí zareagovať. Ale stále ich vidím pred sebou a strata je len pár sekúnd. Glevo, toto ti veľmi nevyšlo.


Pri chate Hrby sa začína najdlhšie stúpanie trate, k pamätníku SNP. Má to tu 5 km s priemerom 4,9 %. Nič strašné, ale sú tu úseky, ktoré potrápia. Predbiehajú ma ebikeri, to ma veľmi netrápi. Viac mi vadí, že mi trochu odskakuje ďalší biker. No, dnes sa s bedňou môžem rozlúčiť.

V druhej polovici sa mi darí dobehnúť Martina a idem cez neho, dokonca sa mi podarí aj pekne odskočiť. Medzitým ešte predbieham gravelistov. Teší ma, že síl ešte je, no prvú štvoricu už nedobehnem, aj keď bikera, čo ma ako posledný obehol, už mám ani nie 100 m pred sebou. Ide ale slušné tempo a tak sa mi nedarí dobehnúť ho.

Prichádzam na SNP, už len mierne trochu hore okolo Javoriny. Asi už nikoho nedobehnem, o chvíľu to pôjde len dole a tam to nehrozí, skôr naopak. Chata Vinná a už len zjazd, najprv len tak mierne do sedla pod Škapovou, čiže na Václavák. No potom nás čaká dlhý 12 km zjazd do Tichého Potoka. Obieha ma Martin a aj ďalší bikeri. Čo už no, ja to neviem pustiť. Už sa normálne teším, kedy bude koniec zjazdu.


Záver nám organizátori trochu spestrili a prechádzame rómskou osadou, teda skôr len takou ulicou. Malé deti pekne povzbudzujú a kričia: „Do toho!“ pri prejazde každého pretekára. Už len po štrkovej ceste do cieľa pri futbalovom ihrisku. 46 km dlhá trať s prevýšením necelých 800 m som prešiel za 1:38:04. Dnes bedňa nebude. Idem trochu vyjazdiť a zároveň aj niečo pofotiť, nevynechám ani rómsku časť, deti majú dnes zážitok a stále povzbudzujú, ak ide niekto okolo. Potom sa ešte preveziem smer Blažov, pretekári stále prichádzajú, najmä tí, čo mali dlhšiu trať.


Ďalej už nejdem a tak to otáčam späť. Po príchode sa idem najesť, starostka pre nás pripravila chutný guláš, vládne tu príjemná atmosféra. O pol tretej sa prešlo k vyhláseniu výsledkov. Najprv boli odmenení vecnými cenami od Kellys Factory Store najrýchlejší biker, najrýchlejšia na graveli, najrýchlejší na graveli a gravel elite. Nasledovalo vyhlásenie klasických kategórií.


Medzi MTB sa najlepšie darilo Filipovi Grešovi s časom 1:31:28, medzi gravelmi dominoval Dušan Kozel s časom 1:28:35, u nežného pohlavia trať najlepšie zvládla Jana Boguská s časom 1:53:32. Na trati slovenského pohára v graveli dominoval Adam Szasz s časom 2:28:31.

Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Po vyhlásení výsledkov sme sa pomaly išli baliť domov, akurát pri nakladaní bikov na nosič musí začať pršať, samozrejme počas cesty potom aj slnko svietilo. A v Tvarožnej pri vystupovaní Mareka a vykladaní jeho biku samozrejme prehánka tiež. V Kežmarku už potom nie.

Pár slov na záver

Vždy, keď v kalendári pribudne niečo nové, je to fajn a hlavne ak to je na východe. Pre niekoho možno nudná trať, no tá bola spoločná aj pre gravel, tak pochopiteľne musela byť primeraná aj pre tieto biky. Čo sa týka hodnotenia, nie je čo vytknúť, zablúdiť nebolo kde, organizácia super, guláš chutil. Za mňa fajn a snáď to neostane len pri prvom ročníku.


Ja som nakoniec s mojím časom obsadil 6-te miesto v kategórii so stratou cca 6,5 minúty na prvého Filipa. Väčšina tohto času je zo zjazdu. No už keď mi prvá trojka odskočila, vedel som, že aj keď na to poriadne dupnem a znížim stratu, v zjazde mi naložia.


Priemerný výkon som dosiahol 233 W, normalizovaný 266, priemerný tep 166 s maximom 186. No a priemerná kadencia 99. A či som spokojný, no za umiestnenie si môžem sám. Nemal som v kuse ťahať a zvesiť občas nohy, veď niekto by sa našiel. Mrzieť ma tak môže, že nemám toľko odvahy smerom dole, ale to samozrejme viete. Záznam z pretekov si môžete pozrieť na tomto odkaze. Tak snáď o rok to bude lepšie.