Ak si Fedorčuk nie je istý, aká je na Ukrajine moc a aké sú kvality ľudí, ktorí zodpovedajú za obranu a bezpečnosť a za chod miest, mal by si osviežiť pamäť premietaním si videa z euromajdanu, na ktorom vidno, ako pokojní demonštranti vedení vodcami prevratu, ktorí za cenu hektolitrov krvi uchopili a držia si moc v štáte, zapaľujú policajtov plniacich si svoje povinnosti a ako ukrajinskí nacionalisti zapaľujú ľudí v Odese ako trest za to, že nesúhlasili s krvavým prevratom. Fedorčuk si tiež môže pozrieť videá z Donbasu, ktoré potvrdzujú, že Porošenkova ukrajinská armáda tam už tri roky systematicky zabíja a ostreľuje civilné obyvateľstvo, čím na ňom pácha genocídu. Potom možno pochopí, prečo je súčasná Ukrajina pre značnú časť jej obyvateľov a pre veľkú časť tamojších oblastí taká atraktívna ako márnica krížená s bitúnkom a ešte aj skrachovaná.
Pokiaľ ide o Zakarpatie, ktoré je východným susedom Slovenska a ktorého historický názov je Podkarpatská Rus, je síce pravdou, že v súčasnosti nesusedí s Ruskou federáciou. Pravdou však je aj to, že keby Rusko naozaj napadlo Ukrajinu, ako to podľa princípu „Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!“ už vyše troch rokov vykrikuje ukrajinská politicko-mediálna mašinéria, ruské tanky by po troch dňoch stáli v Užhorode na slovenskej hranici a ich posádky by sa kochali pohľadom na pekné karpatské hory i lesy i na našu obec Vyšné Nemecké.
Vladimír Mohorita
