Odkaz MMŠ: O jednej z príčin dnešného nástupu protidemokratických populistov – má ňou byť zlyhanie myšlienky filantrokapitalizmu
Zhruba od roku 1700 sa začala odysea ľudstva, ktorá ho priviedla k prelomovej zmene: kým človek žil po celé svoje dejiny z milosti prírody, dnes žije príroda z milosti človeka.
Takto začína svoju úvahu o moderných dejinách ekonomického myslenia John Rapley, ktorý na univerzite v Cambridgei prednáša politickú ekonómiu. Existujú dva základné prístupy k chápaniu ekonomiky: prvý počíta s „cestou“, druhý s „chodcom“. Predstava cesty je model, v ktorom pri rozvoji spoločnosti majú hlavné slovo inštitúcie, teda štát. Predstava chodca je model, v ktorom hrá kľúčovú rolu jednotlivec. (Pre zjednodušené chápanie by sme mohli hovoriť o ľavicovom a pravicovom prístupe, ale Rapley sa týmto pojmom vyhýba, pričom si treba uvedomiť, že Cambridge je povestný svojou ľavicovou tradíciou.)
Model chodca bol typický pre 19. storočie v Británii, keď sa verilo v to, že úspech jednotlivca sa bude premietať aj do zvýšenia životnej úrovne tých menej úspešných. Ukázalo sa, že tento model nefunguje a distribúcia bohatstva zlyhávala, bohatší bohatli a chudobní zostávali chudobnými.
Preto sa v 20. storočí až do 70. rokov ujal model cesty, keď štát zohrával rolu distribútora bohatstva (vrcholom bol vznik nemeckého modelu sociálno-trhovej ekonomiky). Európa sa vďaka tomuto modelu zázračne spamätala z vojnovej traumy a zdalo sa, že ekonómovia našli svätý grál spoločenského rozvoja.
Lenže v 70-tych rokoch
