Je Slovensko připraveno na skutečnou politiku?

Robert Mihály

Předvolební kampaň ukazuje, že slovenská společnost se potřebuje zbavit vnímání politiky jako údržby vymezeného prostoru. Politika by měla fungovat v kontextu a zaměřit se na závažné celospolečenské problémy, mnohdy překračující hranice.

K akýmkoľvek voľbám sa snažím pristupovať tak, že si v nich vyberám čo možno najpríčetnejšieho oponenta alebo oponentku. Nie niekoho, s kým sa stotožňujem, pretože taký človek ani strana pre mňa v slovenskej politike neexistuje. Skôr niekoho, voči komu by som si vedel predstaviť formulovať konštruktívnu kritiku z radikálnejších pozícií.

Je to prístup bez sebamenších očakávaní, ktorý reflektuje limity depolitizovanej reprezentatívnej demokracie v réžii neskorého kapitalizmu, no zároveň vníma stret vertikality a horizontality politického terénu a rešpektuje volebné právo ako výdobytok historických sociálno-politických zápasov.

Proč by nemělo být Slovensko připravené na ženu v prezidentském úřadě? Foto WMC

Dnes je ale vo všeobecnosti rozšírené také chápanie „politiky“, ktoré sa zameriava výlučne na spravovanie a usporadúvanie vecí, na údržbu v určitom vopred vymedzenom priestore. Úlohou politiky však nie je údržba, ale tvorenie a neustále rozširovanie tohto priestoru všetkými možnými i nemožnými smermi, a to za hranicami vytýčeného priestoru.

Ako by povedal francúzsky filozof Jacques Ranciére, politika je demokratická nie v zmysle nejakého súboru inštitúcií, ale v zmysle ukazovania, kde je logika rovnosti konfrontovaná s logikou policajného poriadku.

Nezdieľam všeobecné predvolebné nadšenie z prieskumov, ktoré by podľa mňa mali mimochodom zakázať. Rád by som sa dožil času, kedy ústredný konflikt slovenského politického priestoru nebudú tvoriť prázdne moralistické dichotómie: slušní ľudia — Fico, vítanie — odmietanie, kaviareň — robotníci, korupcia — raj na zemi, Stredozem — Mordor.

Je to už spomínaná súčasná klimatická kríza, ktorá vyzýva k robeniu skutočnej politiky, pri ktorej je nevyhnutné prekročiť hranice politickej predstavivosti a pri ktorej sa mnohé z konfliktov slovenskej spoločnosti zákonite odzrkadlia ako nepodstatná malomeštiacka fraška. Neznamená to, že problémy slovenskej spoločnosti nie sú vážne. Znamená to iba, že ich artikulovanie musí presiahnuť medze spomínanej údržbárskej logiky.

Nikdy som dobre nerozumel tej otázke, či je Slovensko pripravené na ženu — prezidentku. Prečo by nemalo byť? Otázka by skôr mala znieť, či je Slovensko pripravené na robenie skutočnej politiky. A to teda veru ešte nie je.