Chudobní dostanú 10 eur. Prečo sa PS/Spolu mýlia a Smer má pravdu

„Dovolím si malú polemiku s konštatovaním, ktoré rezonuje v niektorých médiách a zaznelo aj na schôdzi NR SR v prvom čítaní,“ uviedol pre TREND hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška.

Témou polemiky je zverejnený názor dvojice Páleník/Richter, že zvýšený rodičovský príspevok 270 eur dostane niektoré rodiny mierne nad hranicu hmotnej núdze. Tým im zanikne nárok na viaceré dávky, čím vo výsledku prídu o viac peňazí, ako vďaka zvýšenému „rodičáku“ získajú.

„Keď mám dostať z dvoch rúk dokopy desať eur a potom z jednej ruky dostanem šesť a z druhej len štyri, čo sa zmení? Stále budem mať svojich desať eur,“ píše ministerský hovorca.

Pridáva sa aj štátny tajomník ministerstva Braňo Ondruš, ktorý prepočet M. Páleníka považuje za čisto matematický bez obrazu v reálnej životnej situácii.

„Zaujímal by ma konkrétny prípad rodiny, ktorá by mohla stratiť príjem, pretože M. Páleník berie do úvahy len dve premenné (príjem v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok), lenže na podporu rodiny používame viacej nástrojov, ktoré jeho prepočet ignoruje. Na konkrétnom príklade môžeme ukázať, že títo kritici sa mýlia. Nemôže dôjsť k tomu, že niekto príde po zvýšení rodičovského príspevku o príjem,” píše štátny tajomník B. Ondruš.

Opozičné duo reaguje

Michal Páleník z Progresívneho Slovenska výzvu z Richterovho ministerstva prijal a uviedol konkrétny prepočet na domácnosť s dvoma rodičmi a dvoma deťmi vo veku 2,5 roka a 3,5 roka, pričom druhý potomok chodí do materskej školy a rodina má príspevok na bývanie. Otec je v evidencii nezamestnaných a matka poberá rodičovský príspevok.

Zdroj: Michal Páleník

Príjem modelovej rodiny v hmotnej núdzi od M. Páleníka sa teda pri vyššom rodičovskom príspevku 270 eur zníži o viac ako 50 eur. Kľúčovým je podľa experta Progresívneho Slovenska vypadnutie možnosti získať príspevok za účasť na aktivačných prácach. Odvoláva sa pritom na § 52 zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého si takto privyrobiť môže len poberateľ dávok v hmotnej núdzi.

Z toho logicky vyplýva, že na úrade práce najprv posúdia, či má človek nárok na dávku v hmotnej núdzi a až následne ho zaradia do systému aktivačných prác. Pre toto posúdenie je rozhodujúce,