Je mi ľúto, že som nikde nenašiel portrét Fritza Wowyho. Rodáka z Prešporku, ktorý ako nadporučík cisársko-kráľovského rakúsko-uhorského letectva (K. u. k. Luftfahrtruppen) zomrel v roku 1917 pri bojoch na rieke Soča. Možno si ešte niekto spomenie na britský film Stíhači na štart (Aces High, 1976). Hlavný hrdina filmu, čerstvý absolvent prípravky Kráľovského leteckého zboru, Stephen Croft prichádza v roku 1917 k jednotke veliteľa Johna Greshama. Zhodou okolností je práve veliteľ jednotky snúbencom jeho sestry a on ho od študentských čias priam nekriticky obdivuje. Gresham, sa nie veľkým nadšením o chlapca stará, chráni ho, cvičí ho a keď sa mladý muž stane plnohodnotným bojovým pilotom letky, zomiera pri náhodnej čelnej zrážke s nemeckým stíhačom. V podstate by to mohol byť príbeh aj Fritza Wowyho. Mal 22 rokov keď jeho lietadlo Hansa-Brandenburg C.1 zostrelil stíhač Corpo Aeronanautica Militare (talianskych vzdušných síl), Gastone Novelli. Fritz bol len o málo starší ako britský filmový hrdina Stephen Croft.
Zo školy k lietadlám
Fritz skončil strednú školu, úspešne zmaturoval a narukoval hneď na začiatku Veľkej vojny do vojska k delostrelectvu. Ako technicky zdatný a vzdelaný mladý muž bol zaradený k obsluhe húfnic. Ibaže počas bojov v Karpatoch utrpel zranenie, ktoré ho vyradilo z bojov v poľných podmienkach. Keďže chcel pokračovať vo vojenskej službe, požiadal o zaradenie k letectvu. Nestal sa pilotom, ale leteckým pozorovateľom. Letecký pozorovateľ počas 1. svetovej vojny, bola funkcia podobné mnoho účelovému švajčiarskemu armádnemu nožíku. Pozorovateľ okrem toho, že pozoroval dianie na bojisku, musel vedieť ovládať rádiostanicu a navigovať delostreleckú paľbu, ovládať palubné zbrane – guľomety a brániť vlastné lietadlo a pilota proti napadnutiu nepriateľským stíhačom, fotografovať, ak cieľom prieskumného letu bolo vyhotovenie fotodokumentácie, zhadzovať bomby, ak cieľom letu nebolo nič iné, ako letecký útok na konkrétny objekt. Pilot pilotoval a počas letu sa od neho očakávalo, že nebude vykonávať žiadne kaskadérske kúsky a najmä, že počas letu bude pripútaný k svojej sedačke. Pozorovateľ toto pravidlo nemusel, často krát ani nemohol dodržať. Nepripútaný, v tesnom priestore plátnom potiahnutého lietadla, v proti lietadlovej delostreleckej paľbe, vo vzdušných víroch vysokohorského prostredia slovinských Álp si musel dávať pozor, aby z lietadla nevypadol a stihol splniť niektorú z vyššie uvedených úloh. Ako letecký pozorovateľ začal Wowy pôsobiť v júli 1916 u Fliegerkompagnie 12 (Flik 12) dislokovanej na letisku Aisovizze (dnes Ajšovica na západe Slovinska).
Lietanie a bojovanie
„Rozhodný a dobrý pozorovateľ, ktorý každý rozkaz úspešne plní. Počas vzdušných bojov preukazuje nadanie a rozhodnosť. Dobrý kamarát, s najlepším spoločenskými spôsobmi, družný a veselý,“ takto bol charakterizovaný nadporučík Wowy vo svojom osobnom spise podľa knihy Juraja Červenku Letci z Prešporka vo Veľkej vojne 1914 – 1918 (vyd. Marenčin PT, 2016, str.141). Počas svojej leteckej kariéry absolvoval 31 leteckých misií. Krátky čas pôsobil aj vo Flik 4 s domovskou základňou vo Vipave. Za chrabrosť v boji mu bola udelená Strieborná medaila za statočnosť II. triedy, Bronzová medaila za statočnosť a aj Signum Laudis, čiže Bronzová vojenská záslužná medaila. Osudným sa mu stala tzv. Desiata bitka na rieke Soča. 3. júna 1917 vzlietol s pilotom nadporučíkom Antonom Hoffmanom, aby nafotili operačný priestor, v ktorom sa mali pohybovať pozemné jednotky. V čase kedy Dohodové talianske letecké jednotky boli prezbrojené na moderné a výkonné francúzske stíhacie stroje SPAD a Nieuport. Pomalé, dvojmiestne, rýchlo zastarávajúce lietadlá Hansa-Brandenburg C.1 sa proti nim mohli brániť len veľmi, ale naozaj veľmi úspešnou streľbou leteckého pozorovateľa. V tento júnový deň Fritz Wowy so svojím pilotom toľko šťastia nemali. Pravdepodobne taliansky stíhač Gastone Novelli z 81. stíhacej perute zostrelil dvojicu uhorských letcov. Fritzovi rodičia dostali dva telegramy. Prvý, ktorý im oznamoval, že ich syn bol zranený v boji a krátko za ním druhý, ktorý im oznamoval, že podľahol zraneniam. Béla Hackenberger, švagor mladého letca, majiteľ kaviarne Štefanka, bol ten, ktorý vycestoval z Prešporku na Sočskú frontu, aby identifikoval telesné pozostatky brata svojej manželky. Spoznal ho vďaka prsteňu, ktorý Fritz nosil.
Na Cintoríne pri Kozej bráne
Wowy je pochovaný v Bratislave na Cintoríne pri Kozej bráne. Nájsť jeho hrob nie je žiaden problém. Dominuje mu vysoká postava mladého muža (podobná mýtickému hrdinovi Ikarovi) v rukách držiaceho vavrínový veniec a stojaceho na orlovi. Autorom náhrobku je bratislavský sochár Alojz Rigele. „Fritz Wowy. Nadporučík cisárskeho a kráľovského letectva padol ako 22-ročný 3. júna vo vzdušnom boji pri meste Gorica. Pokoj jeho popolu.“, to je text z náhrobku mladého nadporučíka. Pochovali ho 12. júna 1917. Údajne v ten deň nebolo vôbec pekné počasie. Napriek tomu z rakúskeho Parndorfu vzlietli dve rakúske lietadlá, ktoré absolvovali slávnostný prelet ponad smútiaci sprievod, aby vzdali hold svojmu kolegovi. Ako to bývalo v tých časoch zvykom, z jedného lietadla zhodili k čerstvému hrobu smútočný veniec.
Mimochodom, neďaleko hlavného vchodu do cintorína je hrob s čiernym obeliskom. Označuje miesto posledného odpočinku rodiny Wowy, Fritzových rodičov, známych obchodníkov s vínom z Prešporku.
