Nie, všetci teraz nemajú domáce vzdelávanie!

Ak zhorí obytný dom a jeho obyvatelia musia dočasne žiť v stanoch, tak nehovoríme, „Každý teraz kempuje!“ čo je v súčasnosti veľká zábava a populárna aktivita. So samotným slovom „homeschooling” sa pre spoločnosť spája už dosť problémov, aj bez zapletenia sa do krízového riešenia online vzdelávania v súčasnosti, ktorému mnohí rodičia a študenti momentálne čelia. Toto povinné plnenie online zadaní je najväčším stresom pre našu kultúru v týchto časoch.

Online škola-doma je len malou časťou sveta domáceho vzdelávania. Je to prístup, ktorý si v priebehu času nájde len veľmi málo rodín. V skutočnosti prevádzkujem od roku 1996 „North Star“, pretože som si istý, že pre miestne komunitné centrum je nevyhnutné byť miestom na podporu rodín využívajúcim domáce vzdelávanie ako funkčnú a inšpiratívnu alternatívu ku štandardnému vzdelávaniu. Ak by som mal dôveru k online vzdelávaniu, spravil by som s mojím životom v posledných dvoch desaťročiach niečo úplne odlišné.

Online vzdelávanie doma je najhoršie zo všetkého:

• študenti nie sú so svojimi priateľmi
• dostávajú nudné, mätúce a nezmyselné zadania
• neuskutočňujú sa nepovinné a mimoškolské aktivity, vďaka ktorým má škola väčšiu hodnotu
• učitelia majú so študentmi menší či žiadny osobný kontakt a dôležité interakcie
• od rodičov sa očakáva, že dohliadnu na to, aby deti spravili úlohy – a tak sa nátlak z povinnosti urobiť úlohy rozširuje na deň aj noc.

Tento externý vyučovací program so zadaniami, termínmi a známkami je svet, ktorý som sa rozhodol opustiť, nemá totiž nič spoločné s „North Star“ a naším veľkým svetom seba-riadeného učenia. Jedna aktuálna správa zo sociálnych médií znie:

Veľa ľudí vtipkuje o tom, že predsa každý sa teraz venuje domácemu vyučovaniu. Ale je tu pripomienka, že homeschooleri majú oveľa viac sociálnych kontaktov ako v súčasnej situácii! Myslím si, že toto bude len posilnenie všeobecne mylného názoru o tom ako sú títo rodičia s deťmi izolovaní a nikdy nevidia svojich priateľov. V bežnom modeli domáceho vzdelávania je množstvo stretnutí, spolupráce, návštev knižníc a hier s priateľmi vonku na slnku.

Takže vedzte, že obyčajní ľudia, čo vzdelávajú doma, sa tiež cítia odstrihnutí a izolovaní, pretože toto nie je stav v akom veci normálne robíme!

Súcitím s rodičmi, zaskočenými situáciou a očakávaním škôl urobiť si s deťmi zadané úlohy. Jedna izraelská matka si vyventilovala svoju frustráciu v tomto videu. Iný rodič zdieľal jeho vzdor v článku pre New York Times: Odmietol som prevádzkovať „koronavírusové“ domáce vzdelávanie!

Riaditeľ miestnej školy sa ma opýtal na moju odpoveď k tomuto vzdoru. Odpovedal som, že súhlasím s rodičmi. Sympatizujem s pozíciou riaditeľa, ale navrhol som, aby škola vyhlásila online cvičenia za dobrovoľné. Študenti potrebujú, aby škola a učitelia ponúkli viacero možností výučby cez online platformy, zoznamy videí, kníh, video demonštrácií, diskusií a iných vhodných prezentácií. Niektoré platformy majú v ponuke taktiež socializáciu. To je úloha škôl, ponúknuť spojenie a príležitosti pre vzdelávanie pre študentov.

Povedal som riaditeľovi, že najužitočnejšie by bolo, keby povedali rodičom: „Keď kríza skončí, uvítame našich študentov späť v školách bez akýchkoľvek pochybností o umiestnení, či o kreditoch. Ponúkame počas  tohto uzatvorenia školské úlohy, ako nápomocný a zaujímavý program. Zároveň nebudeme požadovať od študentov či rodičov povinné splnenie zadaní.“ Sú desiatky dôvodov prečo školy nemôžu spravodlivo ohodnotiť tieto online úlohy, ako napríklad dostupnosť počítača, rozdiely v učení, rodičovská podpora a to je vymenovaných len zopár. Verím, že rodičia a tínedžeri by si zhlboka oddýchli ak by sme uvoľnili tento nátlak.

Okrem toho, som tiež navrhol riaditeľovi požiadať študentov o správu o jednej zaujímavej veci, ktorú robili v daný deň. Potom by mohla byť zriadená webová stránka, alebo stránka na sociálnych médiách, kde by zdieľali tieto odpovede. Škola by mohla byť živým strediskom na podporu študentov v tento ťažký čas.

Máme teraz už dosť stresu. Ocitli sme sa v neznámom teritóriu, bez pravidiel, ktoré by nás viedli. Nevieme ako sa bude postupovať v blízkej budúcnosti. Školy môžu podporovať rodičov ponúknutím užitočných a zaujímavých aktivít pre ich deti. My všetci potrebujeme pomoc usmerniť deti a rodičov, byť v jednom tíme, ako všetko zvládať každý deň, týždeň a pravdepodobne aj mesiac, spolu s čo najväčším zdravím a radosťou. Ak to môžeme dosiahnuť teraz, naše deti sa naučia veľa. Zistíme to skoro, budúci týždeň, budúci mesiac.