Dôvod: zakladal si na tom, že vždy bol, je i bude šťukou v parlamentnom rybníku. Nepodkupným bojovníkom proti korupcii. Nebojácnym performerom v aréne zastupiteľskej demokracie. Drzým šašom v službách verejného záujmu. S výsadou, na ktorej si (ako politický klaun) najviac zakladá: nahlas hovoriť pravdu aj v prítomnosti vladára.

V nijakom prípade však nejde o kópiu Beppa Grilla s talianskych Cinque Stelle, či ukrajinského prezidenta, kedysi populárneho zabávača, Vladimíra Zelenského. Matovič je karpatský originál.

Nebojácnym performerom v aréne zastupiteľskej demokracie. Foto FB OľaNO

Kto bol — kto je? — duchovným otcom politika Matoviča? Kto mu povedal: „Dobre si rozmysli, za čo bojuješ, lebo sa ti môže stať, že vyhráš?“ Väčšina z tých, čo sa to pokúšali zistiť, tvrdia, že víťaz volieb bol odjakživa samorast. Temperamentný, neraz zádrapčivý diskutér, s vyhraneným zmyslom pre humor. (Či skôr pre kanadské žartíky?)

Impulzívny, ale so schopnosťou neobyčajne presne komunikovať svoje názory. S ťažiskom na refrény, ktoré by si mali jeho poslucháči čo najdlhšie uchovať v pamäti. Ako racionálne, ale do rozhorčenia zabalené (teda emotívne) posolstvá. Človeka, ktorý vníma svet tak ako oni a pokúša sa zmeniť ho k lepšiemu.

Matovič sa rozhodol oslovovať ľudí. Množinu jednotlivcov, nie národ, ani ľud. To je jeden z jeho spočiatku nedocenených vynálezov. Presnejšie: obyčajných ľudí, ale aj nezávislé osobnosti. Podľa možností nestraníkov. Anagram OľaNO, nie strana, nie hnutie to po lopate zviditeľňuje. So spočiatku pritajenou ambíciou osloviť a mobilizovať aj nevoličov. Ľudí, ktorých dekonštrukcia ideálov po Nežnej nadobro znechutila. A pripravila ich o dôveru v politické inštitúcie. I o nádej v lepšiu budúcnosť.

Aké tričko nosí úspešný podnikateľ Matovič? V dobe, keď sa klasické etikety (hodnotové sebaklamy) do značnej miery amortizovali? Jeho hodnotové preferencie pripomínajú dno kaleidoskopu. Hračky, v ktorej sa tie isté, rôznofarebné sklíčka po každom potrasení inakšie poskladajú. Ale pozor: hodnotová výbava sa pritom takmer nemení.

Matovič, ako podnikateľ, vyznáva najmä hlavné prikázanie liberálneho desatora: „Rob, čo chceš, pokiaľ tvoje správanie nepoškodzuje verejný záujem. Ale beda ti, ak sa staneš, „na náš úkor“, parazitom, či zlodejom. Liberál Matovič však už dávno pochopil, že „iba neškodiť“ je málo. Vie, že tým, čo sa ocitli v ťažkostiach treba, v rámci možnosti, aj pomôcť. Z vlastného vrecka i zo štátnej pokladnice.

Akomak nejednoznačný je Matovičov konzervativizmus. Verí, že rodina je základom spoločnosti. Verí, že Všemohúci (s ktorým sa zavše zhovára) obvykle konanie dobra zvykne odmeniť, hoci tuší, že iba na Boha sa nemôže spoliehať.

Budúci premiér je však aj šikovný pragmatik. V dobe, keď sa vyhranené hodnotové agendy klasických strán rozpadajú, nová strana (aj za cenu obvinenia z nesystémovosti) musí byť pružná. S prísadami ospravedlniteľného oportunizmu. Preto Igor Matovič, krotko, ale jednoznačne odmieta ideologickú čalamádu identitárov. Cíti sa však byť, zároveň, aj advokátom záujmov etnických menšín. Dokonca aj záujmov Rómov.

Slovenské publikum, najmä mladých voličov, však najviac zaujal Matovič v úlohe rebela. (Konzervatívny oxymorón ako z veľkej knihy.) Od svojho vstupu do politiky rebeluje proti skorumpovaným politikom. (Najmä zo strany SMER.) V službách oligarchov i mafií. Proti skorumpovanému pravosúdiu. Proti jednotlivcom i skupinám, ktoré pôsobia proti verejnému záujmu. Nijaký poslanec v slovenskom parlamente nezverejnil toľko prípadov zneužívania moci, korupcie, nepotizmu ako Matovič.

Napriek zastrašovaniu, napriek ostrakizácii a zosmiešňovaniu. Obyčajní ľudia si to všimli a rebela v službách verejnosti svojimi hlasmi odmenili. (Pol roka pred voľbami považovala časť voličov, najmä tých mladých, za svojho rebela fašistu Mariána Kotlebu.) Matovičovi sa podarilo odlákať z košiara Kotlebovcov najmenej pätinu jeho prívržencov. Aj tých potenciálnych, z radov nevoličov.

Matovič však neodlákal voličov iba Kotlebovi a Ficovi. Prebehla k nemu, počas ostatných týždňov, aj časť voliči jeho konkurentov v opozícii: z liberálnej PS/Spolu, z Kiskovej konzervatívnej strany Za ľudí, ba do istej miery aj z kresťanskej KDH! Mnohí mu to budú vyčítať. Napriek tomu, že to bol práve Igor Matovič, ktorý už viac ako pred rokom apeloval, aby sa všetky tieto „protificovské“ strany spojili. Aby vytvorili volebnú stranu.

Tak ako sa to, pred 22 rokmi podarilo Mikulášovi Dzurindovi. V podobe Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Iba vďaka tomu dokázal, hoci voľby vyhralo Mečiarovo HZDS, poskladať funkčnú, reformnú koalíciu.

Všetci, čo Matovičovu ponuku odmietli, vyšli z volieb s dlhým nosom. PS/Spolu a KDH sa do parlamentu nedostali. Exprezident Kiska sa tam dostal iba s odretými ušami. Fakt, že voliči nepodopreli jeho ambície, môže Matovičovu koalíciu do istej miery „už zajtra“ rozkolísať.

Dokedy sa podarí Matovičovi vytvoriť vládu? Zatiaľ sa zdá, že to nebude trvať tak dlho, ako sa očakávalo. Nároky OĽaNO na silové ministerstvá, najmä na vnútro, nebude (asi) nik spochybňovať.

Matovič pre ministerstvá vnútra a spravodlivosti ponúka hneď niekoľkých ľudí, o ktorých bezúhonnosti, skúsenosti a odhodlaní iba málokto pochybuje: Daniel Lipšic (bývalý minister vnútra), Gábor Grendel (Maďar, druhý najpopulárnejší politik OľaNO), Lukáš Kyselica (bývalý, odvolaný vyšetrovateľ kauzy Gorila), Roman Mikulec (bývalý, odvolaný šéf vojenského spravodajstva), Jaroslav Naď (bezpečnostný expert) pre Ministerstvo vnútra a Juraj Šeliga zo strany Za ľudí, hlavný organizátor a hovorca hnutia po zavraždení Jána Kuciaka a jeho snúbenky.

Médiá operatívne zverejnili mená väčšiny kandidátov na ministrov. Je predčasné okolo nich špekulovať. Hodno však spomenúť, že najmenší záujem je o ministerstvá zahraničia a kultúry. (Nie je vylúčené, že ministrom zahraničia sa stane opäť „bezpartajný“ Miroslav Lajčák!) Mimochodom: už dnes, s vysokou pravdepodobnosťou môžeme povedať, že zahranično-politická orientácia novej vlády sa nezmení. Matovič: „Nijaká loď nemôže mať dve kotvy. Tou našou, jedinou kotvou, je členstvo v Európskej únii a v NATO.“

Istá neistota panuje okolo šéfa strany SME Rodina, Borisa Kollára. Napriek tomu, že on sám chce ostať v parlamente (ako jeho predseda?), Matovič ho považuje za „drahú nevestu“. Milionár Kollár sa totiž štylizuje do role mäsiara, ktorí otvoril výsek mäsa pre vegetariánov. Presnejšie: chce sa starať najmä o starých, chorých a chudobných. Skrátka o ľudí, ktorý sa dostali na dno pomerne krutého, karpatského kapitalizmu. Zveria jeho nominantom príslušné ministerstvá?

Tento článok vám posielam pod titulkom: Z najhoršieho sme von. Teraz, po uplynutí niekoľkých hodín končím (idiomaticky) trochu nekorektnou vetou: Sme z najhoršieho dnu. V nádeji, že Igor Matovič, rovnako ako niektorí, čo sa dostali z periférie do centrály moci, rýchle dozrie. A zoči-voči problémom, ktoré zdedil i tých, ktoré sa ešte len vynoria, bude svoju funkciu vykonávať múdro. Najmä v prospech obyčajných ľudí. Tých, čo mu uverili.