Oteplování atmosféry je omyl
Dnešný vedci vysvetľujú skleníkový efekt atmosféry absorpciou žiarenia, čo je omyl. Teplo vzniká iba pri chemických reakciách a pri trení. Žiarenie dokáže molekuly iba rozkmitať. Aby sa kmitajúce molekuly začali zohrievať, musí medzi nimi dochádzať k treniu.
Poznáme tri základné skupenstvá látky, tuhé, kvapalné a plynné skupenstvo. Iba u látok v tuhom a kvapalnom skupenstve sa molekuly navzájom dotýkajú a preto sa látky v tuhom a kvapalnom skupenstve nedajú stláčať. Iba u látok v tuhom a kvapalnom skupenstve dochádza medzi kmitajúcimi molekulami k treniu a tým k vzniku tepla, čo sa využíva pri zohrievaní v mikrovlnných rúrach.
Molekuly látok v plynnom skupenstve sú od seba príliš ďaleko, aby došlo medzi nimi k treniu a tým k vzniku tepla. V mikrovlnke nedokážete zohriať vzduch, hoci obsahuje molekuly vodnej pary i molekuly CO2. Infračervené ohrievače zohrievajú iba predmety ktoré sú v danom priestore, ale nie vzduch hoci obsahuje molekuly vody i molekuly CO2.
Atmosféra sa zohrieva od teplého zemského povrchu
Hoci slnečné žiarenie obsahuje všetky vlnové dĺžky elektromagnetického žiarenia, nedokáže zohriať molekuly plynov ktoré tvoria atmosféru. Slnečné žiarenie dokáže zohriať iba zemský povrch, na ktorom sa nachádzajú látky v tuhom a kvapalnom skupenstve. Molekuly plynov ktoré tvoria atmosféru sa zohrievajú až od teplého zemského povrchu. Teplé molekuly postupne vystúpia do vyšších vrstiev atmosféry. Pokiaľ majú takto zohriate molekuly vyššiu teplotu ako okolité molekuly plynov, tieto molekuly vyžarujú infračervené žiarenie. Molekuly CO2 ktoré vznikli pri horení majú podstatne vyššiu teplotu ako je teplota atmosféry a preto aj u nich dochádza k vyžarovaniu infračerveného žiarenia. Za infračervené žiarenie atmosféry sú zodpovedné molekuly plynov, ktoré sa zohriali od teplého zemského povrchu i ktoré vznikli pri chemických reakciách a vystúpili do vyšších vrstiev atmosféry.
Absorpcia žiarenia nemá žiaden vplyv na teplotu atmosféry
Vďaka skleníkovému efektu atmosféry Zeme je priemerná teplota na zemskom povrchu 14°C. Bez skleníkového efektu atmosféry by bola priemerná teplota na zemskom povrchu -18°C. Vďaka skleníkovému efektu atmosféry je na zemskom povrchu teplota vyššia o 32°C, ako by bola bez skleníkového efektu atmosféry.
Podľa dnešných vedcov (klimatológov) sa CO2 podieľa na skleníkovom efekte atmosféry Zeme približne 26 %, čo znamená že bez CO2 by bola na zemskom povrchu teplota nižšia o 8,3°C.
V atmosfére Zeme sa nachádza CO2 v koncentrácii 0,04 %, čo znamená že z 10 000 molekúl plynov ktoré tvoria atmosféru Zeme sú iba 4 molekuly CO2, vďaka ktorým je na zemskom povrchu teplota vyššia o 8,3°C.
Atmosféra Marsu
V atmosfére Marsu sa nachádza CO2 v koncentrácii 95 %, čo znamená že z 10 000 molekúl plynov ktoré tvoria atmosféru Marsu je 9 500 molekúl CO2, vďaka ktorým je na povrchu Marsu teplota vyššia iba o 5°C.
Hoci je v atmosfére Marsu 2375-krát väčšia koncentrácia CO2 ako v atmosfére Zeme, nárast teploty spôsobený skleníkovým efektom CO2 je na povrchu Marsu 1,66-krát menší ako nárast teploty na Zemskom povrchu. Doposiaľ mi nikto nedokázal logicky vysvetliť, vďaka akému zázraku by mala mať molekula CO2 ktorá sa nachádza v atmosfére Zeme 3942 krát väčší skleníkový efekt ako molekula CO2 ktorá sa nachádza v atmosfére Marsu.
Hrúbka a hustota atmosféry
Podľa mňa skleníkový efekt atmosféry nezávisí od chemického zloženia atmosféry, ale hlavne od hrúbky a hustoty atmosféry. Vďaka tenkej a riedkej atmosfére Marsu je skleníkový efekt atmosféry Marsu podstatne menší ako skleníkový efekt atmosféry Zeme a preto sú na povrchu Marsu väčšie rozdiely teplota ako na zemskom povrchu.
Vďaka hrubej a hustej atmosfére Venuše je skleníkový efekt atmosféry Venuše podstatne väčší ako skleníkový efekt atmosféry Zeme a preto sú na povrchu Venuše podstatne menšie rozdiely teploty ako na zemskom povrchu.
Rýchlosť a sila vetra sú závislé od rozdielu teploty
Ak by za klimatické zmeny bol zodpovedný väčší skleníkový efekt atmosféry Zeme, na zemskom povrchu i v atmosfére by sa zmenšovali rozdiely teploty, podobne ako na Venuši. Vďaka menším rozdielom teploty by mal vietor ktorý sprevádza búrky a tornáda menšiu rýchlosť i menšiu ničivú silu. Aby sa mohli zväčšovať extrémy v počasí, musia byť na zemskom povrchu i v atmosfére väčšie rozdiely teploty a to je možné iba vďaka tenšej a redšej atmosfére.
Hoci dnešní vedci vedia, že v dnešnej dobe atmosféra Zeme stratí každú sekundu 3 kg vodíka a 50 g hélia, tvária sa že je to prirodzený jav. Prakticky neexistuje žiaden dôkaz, že k tejto strate ľahkých plynov dochádzalo aj v minulosti, keď neexistovali umelé družice. Je to náhoda, že koncom 50-tich rokov bola na obežnú dráhu okolo Zeme umiestnená prvá umelá družica a začiatkom 60-tich rokov sa začalo hovoriť o klimatických zmenách?
Atmosféra a prvá umelá družica
Ak by k strate ľahkých plynov dochádzalo aj v minulosti, atmosféra Zeme by už dávno bola bez týchto ľahkých plynov. Podľa mňa atmosféra Zeme začala strácať ľahké plyny až po umiestnení prvej družice na obežnú dráhu okolo Zeme. Vďaka strate ľahkých plynov ktoré tvoria hlavne vrchnú časť atmosféry je atmosféra Zeme tenšia a redšia čo je hlavná príčina klimatických zmien.
Cez tenšiu a redšiu atmosféru dopadá na zemský povrch viacej slnečného žiarenia a preto v dnešnej dobe denná teplota stúpa rýchlejšie ako to bývalo v minulosti. Cez tenšiu a redšiu atmosféru uniká do kozmu viacej tepelnej energie a preto vznikajú na zemskom povrchu i v atmosfére väčšie rozdiely teploty. Vďaka väčším rozdielom teploty má vietor ktorý sprevádza búrky a tornáda väčšiu rýchlosť i väčšiu ničivú silu.
Dnešný vedci vysvetľujú skleníkový efekt atmosféry absorpciou žiarenia, čo je omyl.
Duga Vladimír pro časopis WM magazín
- Ako vznikajú dôkazy v prospech tvrdenia, že absorpciou infračerveného žiarenia sa CO2 zohrieva je vysvetlené v priloženom dokumente https://wattsupwiththat.com/gore-and-bill-nye-fail-at-doing-a-simple-co2-experiment/
- Skleníkové plyny fungujú podobne ako tepelná izolácia, bránia strate tepelnej energie radiáciou. Nárast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére Zeme by bolo možné považovať za príčinu globálneho otepľovania, ale nie za príčinu klimatických zmien. Vďaka väčšiemu skleníkovému efektu by teplota stúpla rovnomerne na celom zemskom povrchu. Aby mohli na zemskom povrchu vznikať tepelné anomálie, ako sú uvedené v nasledujúcom dokumente, muselo dôjsť k zmenšeniu skleníkového efektu atmosféry Zeme. https://earthobservatory.nasa.gov/global-maps/MOD_LSTAD_M
Poznámka redakce: Vesmír není na hraní
Naplňuje se plán vyslat na oběžnou dráhu Země 32 000 družic. Satelity budou posílat pevně zaměřené paprsky intenzivního mikrovlnného záření na každé specifické zařízení 5G, které je na Zemi a každé zařízení bude vysílat paprsek záření zpět na satelit. Paprsky mikrovln, které produkují, budou dostatečně silné, aby procházely stěnami a lidskými těly. Kdyby nebyli tak dostatečně silní, pak by každý s 5G smartphonem musel při používání zařízení stát venku.
Kromě radiačního mikrovlnného záření, přibudou k tisícům tun kosmického šrotu další tisíce nových satelitů. To nemůže dopadnout dobře. Vesmír není na hraní.
