RECENZE: Adrian Tchaikovsky, Děti času

Dá sa byť dieťaťom času? Môžete to brať ako metaforu, prípadne sa zamyslieť nad budúcnosťou a novými technológiami, vďaka ktorým už pre ľudstvo čas nebude prekážkou. Budeme môcť v hibernácii prečkať stáročia, letieť k vzdialeným svetom. Ja takto čakám, pokým na terraformovanej planéte prebehne menšia evolúcia. K evolučnému pokroku mal napomôcť špeciálne upravený vírus, no opice zhoreli v atmosfére. Takže mi láskavo povedzte, čo sa tam dole vyvinulo za život? Čo sa to tu so mnou snaží komunikovať?

Terraformácie, hibernácie a skaza
Doktorka Avrana Kernová je nútená po útoku Non Ultra Natura opustiť výskumnú stanicu a zostať na obežnej dráhe terraformovanej planéty, ktorú ona nazvala planétou Kernovej. Veď to bol jej sen, celoživotné dielo, okolo ktorého teraz obiehala a bude obiehať ďalšie stovky rokov. Až kým vypustený nanovírus nepomôže stavovcom vyvinúť sa na inteligentné bytosti. Avrana sa nahrá do lodného počítača a uloží do hibernácie. Budiť iba v prípade nutnosti, či pri zachytení signálov z novej Zeme...
Gilgameš je obrovský vesmírny koráb. Zostrojili ho poslední z ľudského rodu. Bolo im jasné, že Zem má pred sebou dobu ľadovú, ktorú neprežije nikto. Už celé desaťročia zhromažďovali a študovali poznatky starej civilizácie, všetky technické a vedecké objavy. Nakoniec zostrojili archy a Gilgameš je jednou z nich. S tisíckami hibernovaných subjektov v nákladovom priestore sa rozleteli do všetkých kútov vesmíru, aby hľadali obežnice vhodné pre založenie nového života. Nikto netušil, že to bude práve Gilgameš, ktorý natrafí na planétu Kernovej. No najskôr sa stretne s modulom, v ktorom spí spánkom hibernovaných samotná doktorka. Sú pripravený na privítanie, ktoré im prichystala?
Avrana (skutočná aj počítačová) vie, že za žiadnu cenu nesmie dopustiť, aby nejakí ľudskí psi znečistili, či nebodaj zničili jej experiment. Má tých ľudí zabiť? Či poslať ďalej vesmírom, nech si hľadajú iný obývateľný svet?

Nanovírus si nakoniec našiel tvory s potenciálom evolučného posunu. Menili a vyvíjali sa míľovými krokmi, objavovali svoj svet a dobýjali ho. Doslova, vedecky aj technicky. Portia, Bianka, Fabian. Zástupcovia rodu Portia labiata, skákavé pavúky. Prešli veky, kým rozlúštili signál od doktorky Kernovej a dokázali poslať odpoveď. Medzitým sa z obyčajných samotárov stali vysoko organizovanou spoločnosťou, ktorá ovládala matematiku, chémiu, budovali, pestovali, chovali a bojovali. No zmieri sa Avrana s tým, že to, čo chcela nazývať svojimi deťmi, sú odporné chlpaté osemnohé príšery? Aj keď vysoko inteligentné, zostávajú iba pavúkmi...

Cestou necestou a späť
Gilgameš si preskákal svoje. Opravy, stáročia hibernačného spánku posádky aj nezhody. Vracajú sa späť k zemi Kernovej. Tentokrát už musia pristať. Dohodnú sa so skutočnou Kernovou alebo s tou počítačovou na podmienkach? Kapitán mal víziu. No bola to vízia na ochranu zvyšku ľudí na palube Gilgameša, či jeho snaha o nesmrteľnosť? Lainová, Holsten aj iní už zostarli. Čas sa im kráti. No hibernovaný náklad ešte stále nie je v bezpečnom lone nového domova. Porazia doktorku Avranu? Porazia faunu na planéte? A je vlastne potrebné zničiť všetky tie tvory a tvorčeky?

Portia, Bianka aj Fabian sú iní, no predsa stále tí istí. Pavúky si predávajú znalosti a sú čím ďalej inteligentnejšie. Už sa spojili so svojou stvoriteľkou. Siahli ku hviezdam. Dokážu sa ubrániť hroziacemu nebezpečenstvu, ak Gilgameš pristane na ich rodnej planéte? Pretože ľudstvo už jednu planétu a život na nej zničilo a neexistuje záruka, že to nespraví znovu. Portia labiata sú však veľmi vynachádzavé pavúky...

Temná vidina budúcnosti?
Tchaikovsky je vyštudovaný zoológ a získané vedomosti v tomto románe zužitkoval v plnej miere. Veľmi pútavým spôsobom popisuje práve premeny pavúkov, ich vnímanie sveta, také odlišné od toho ľudského. S mnohými problémami sa dokážu vyrovnať inak než ľudia. To zohrá dôležitú rolu v samotnom príbehu, a aj vďaka tomu dostane čitateľ záver, aký nečakal. Nevyvíjajú sa len pavúky. Aj ľudské postavy prejdú vývojom. Spia hibernačným spánkom, no občas sa prebudiť musia. Zanecháva to na nich stopy nie len v podobe šedín a vrások, ale menia sa aj vzájomné vzťahy a city.
Děti času sú skvelým scifákom, ktorý vás zavedie na vzdialené miesta univerza, budete terraformovať planéty, podporovať vznik nových druhov, ktoré síce majú osem nôžok, no inteligenciou sa vyrovnajú ľuďom. Zároveň prežijete pár vzbúr, vesmírnych naháňačiek, bitiev aj objavov. Ak ste Děti času nečítali, je čas to napraviť. Nedávno totiž vyšlo pokračovanie s názvom Děti zmaru. Nuž a my vám aj na tento román čoskoro prinesieme recenziu na stránkach nášho webu.

Názov: Děti času
Napísal: Adrian Tchaikovsky
Originálny názov: Children of Time
Vydavateľstvo: Stanislav Juhaňák – Triton
Rok vydania: 2018
Preklad: Zdeněk Uherčík
ISBN: 978-80-7553-482-8