Kompromis o európskom fonde obnovy môže by na svete už tento týždeň

Už tento týždeň sa očakáva dosiahnutie kompromisu ohľadom fondu obnovy Európskej únie – Next Generation EU, v hodnote 750 miliárd eur. Znamenalo by to výrazný krok vpred pred chystaným zasadnutím Európskej rady plánovanom na 17. a 18. júla. Akýkoľvek náznak rodiacej sa dohody tento týždeň by znamenal pozitívnu podporu aj pre kurz eura. 

V prospech kompromisu hovorí doteraz dosiahnutý pokrok. Na poslednom zasadnutí Európskej rady nespochybnil žiadny štát právny základ fondu obnovy. Je to nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie dohody. Hoci je ešte veľa detailov nedoriešených, všetky krajiny súhlasia s tým, že pre závažnosť a rozsah súčasnej krízy nie je priestor na zlyhanie. Lídri teda budú musieť nájsť kompromis. 

Otvorené otázky

Medzi otvorené body nateraz patrí zloženie záchranného plánu. „Šetrné“ krajiny by ešte stále chceli, aby balík pomoci pozostával len z úverov. To je však len málo politicky priechodné. Veľkú časť balíka budú musieť pravdepodobne tvoriť nenávratné granty. Cieľom je vyhnúť sa nadmernému zadlženiu najviac zraniteľných krajín. 

Predmetom intenzívnych debát je aj požitie peňazí. „Šetrné“ štáty chcú, aby sa primárne financovali len bezprostredné dopady koronakrízy, prípade štrukturálne reformy týkajúce sa dôchodkového systému a trhu práce. Južné krajiny naopak presadzujú investície do budúcnosti. Ide najmä o digitalizáciu a prechod na zelenú ekonomiku. 

Najväčšou otvorenou otázkou nateraz zostáva podmienenie čerpania fondov plnením rôznych kritérií. Kým krajiny juhu chcú len mierne alebo žiadne podmienky, „šetrné“ krajiny chcú naopak čerpanie fondov naviazať na postupné napĺňanie tvrdých kritérií. 

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis k tomu povedal minulý týždeň médiám: „Nemôžeme si dovoliť ďalšie podmienky v štýle trojky“. Grécko v roku 2010 prijalo pomoc MMF, ECB a Európskej komisie (Trojka) výmenou za možnosť zasahovať do takmer denného chodu štátu. Program bol vyhodnotený ako kontraproduktívny a v Grécku veľmi nepopulárny.

Nie je teda jasné, aké podmienky budú musieť prijímatelia pomoci splniť. Bude ich pravdepodobne viacero. Európski diplomati naznačujú, že medzi ne budú patriť aj ciele klimatickej politiky. 

Priaznivé signály z Nemecka

Pozitívne je, že v Nemecku sa zásadne otočila verejná mienka týkajúca sa záchranného programu. Podľa politického barometra televízie ZDF publikovaného koncom júna podporuje európske financovanie následkov koronakrízy formou grantov až 63 percent Nemcov. 

Zvlášť prekvapivé je, že granty majú podporu u všetkých politických strán, s výnimkou extrémne pravicovej AfD. Dokonca aj v euroskeptickej FDP má program podporu 73 percent voličov. Tento vysoký podiel naznačuje skutočnú zmenu v myslení a názoroch tejto tradične pri Európe zameranej voličskej základne. Jednoznačne to zlepší vyjednávaciu pozíciu kancelárky Angely Merkelovej pri získavaní podpory pre plán európskych korona grantov. 

Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank

Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať
Komentáre