Európska únia si stanovila v oblasti prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku ambiciózne ciele, no postupne ich bude musieť prehodnotiť podľa možností jednotlivých krajín. Aj po roku 2050 budú v EÚ krajiny, v ktorých budú palivá na báze uhlíka mať ešte stále významnú úlohu, povedal v podcaste portálu Slovgaz Otvorene o plyne český energetický analytik a investor Michal Šnobr. „Nemyslím si, že celá Európa v roku 2050 bude bezuhlíková. Časom bude musieť Európa zobrať na vedomie, že každá krajina odštartovala z inej pozície, s iným zázemím histórie," povedal. Energetika je sektor, kde sa investuje na desiatky rokov vopred a štáty podľa analytika nie sú schopné jej štruktúru meniť tak rýchlo.

„Nepochybne tu v roku 2050 budú krajiny bezproblémovo uhlíkovo neutrálne. Ale budú aj krajiny, kde uhlík bude ešte stále hrať dokonca nie nevýznamnú rolu," povedal M. Šnobr. Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré v súčasnosti viac ako 80 percent energie získava práve z uhlia. Zmeniť za 30 rokov štruktúru z plno uhoľnej energetiky na bezuhlíkovú, a to navyše s hroziacimi sociálnymi dôsledkami, je podľa analytika nereálne. Navyše by mohli súčasné rozdiely medzi energetikami západných a východných krajín EÚ v určitých kritických situáciách vytvoriť napätie a rozhodovať aj o budúcnosti a celistvosti EÚ.

MIK 15 Gelsenkirchen - Na snímke sú uhoľná elektráreň a veterná turbína v Gelsenkirchene 16. januára 2020. Nemeckí predstavitelia sa dohodli na pláne odstavenia hnedouhoľných elektrární v druhej polovici dekády 2030 - 2040. Nemecko je najväčším producentom hnedého uhlia na svete a vyrába z neho 19 % elektriny. FOTO TASR/AP

A Uniper coal-fired power plant and a BP refinery steam beside a wind generator in Gelsenkirchen, Germany, Thursday, Jan. 16, 2020. The German government says officials have
Neprehliadnite

Posledný uhoľný mohykán Európy: príbeh zelenej (ne)transformácie Poľska

 

Michal Šnobr upozornil, že smer európskej energetickej politiky určuje najmä tá nemecká. Česko a Slovensko sa musia prispôsobiť faktu, že sa skončil čas národných sebestačných energetík. Podľa analytika však nie je iné východisko. S tým súvisí aj prechod na bezuhlíkové technológie, hoci zatiaľ nie je jasné, ako bude energetika po roku 2050 vyzerať.

Pokiaľ sa Slovensku podarí spustiť do prevádzky jadrové bloky v Mochovciach, malo by mať problém s prechodom na bezemisné technológie pri výrobe elektrickej energie vyriešený. Viac táto plánovaná zmena zasiahne Poľsko, zložitejšia situácia bude aj pre Česko, v ktorých je podiel uhlia na výrobe výraznejší. Podľa analytika však bude prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku problém aj pre východnú časť Nemecka. Štáty s vyšším podielom výroby energie z uhlia v súčasnosti podľa M. Šnobra nemajú riešene, ako ukončiť jeho spaľovanie a stať sa okamžite čistou bezemisnou energetikou. Dočasné kompromisné riešenie, ktoré výrazne znižuje emisie CO2, by mohlo byť väčšie využívanie zemného plynu.