BRATISLAVA (SZĽH) - HC Slovan Bratislava posilní skúsený slovenský obranca Juraj Valach. Po dvoch tréningoch sa s „belasými“ dohodol na zmluve pre ročník 2020/21. Na stole 31-ročného praváka pristálo niekoľko zaujímavých ponúk, no Slovan označuje za najlepšiu voľbu. V rozhovore pre HockeySlovakia spomenul, koľko mu dlhuje český Chomutov aj to, ktorý klub zo severu Európy mu ponúkol veľmi lukratívnu ponuku.
Ako sa zrodil váš príchod do Slovana?
„Dnes som absolvoval druhý tréning so Slovanom. Pred pár minútami som podpisoval zmluvu, takže ešte je potrebné, aby ju podpísali všetky strany. Malo by to byť dotiahnuté.“
V Slovane ste pôsobili už počas KHL. Je to pre vás najlepšia možná alternatíva na Slovensku?
„Určite áno. Slovan má dlhú tradíciu a je jedným z najúspešnejších a najzvučnejších tímov. Najmä teraz ako klub prebralo nové vedenie. Majú obrovské ambície, takže pre mňa to bolo ľahké rozhodovanie.“
Aktuálny káder Slovana má na papieri veľkú silu, ako hodnotíte skladbu tímu?
„Množstvo hráčov poznám. Či už z pôsobenia v Slovane, alebo v reprezentáciách. S Martinom Štajnochom som hrával ešte v „dvadsiatke“, takže dá sa povedať, že poznám celý tím. Samozrejme, okrem kanadských hráčov, s ktorými som nemal kde prísť do kontaktu. Teraz je ešte priskoro hodnotiť tím. Jeho silu ukážu až výsledky. Podstatné je pripraviť sa na sezónu, ktorá sa začne až v októbri.“
Zo Slovana som dostal ponuku a aj osobné stretnutie s generálnym manažérom bolo na vysokej úrovni. Dlho som po ňom ani neváhal a ponuku vzal.
Vaše meno sa skloňovalo v súvislosti s príchodom do Zvolena, Banskej Bystrice či Popradu. Na čom stroskotali jednotlivé rokovania?
„Chcel by som to upresniť. Z Popradu ma kontaktoval tréner, ale vedenie klubu nie. Oni neskôr tvrdili, že nemajú o mňa záujem. Zo Zvolena som dostal jednu z prvých ponúk. Avšak ja som na ňu hneď nereagoval a následné rokovanie z ich strany nebolo príliš seriózne. Naopak, zo Slovana som dostal ponuku a aj osobné stretnutie s generálnym manažérom bolo na vysokej úrovni. Dlho som po ňom ani neváhal a ponuku vzal. Pred Slovanom som dojednával kontrakt s Košicami. Keby som nedostal ponuku zo Slovana, tak by som zrejme skončil v Košiciach. Ponuka už bola konkrétna a rozpracovaná na stole. Čo sa týka Banskej Bystrice, tak tam som mal tiež osobné rokovanie s pánom Kovalom. Bola to jedna z možných alternatív, ale nebolo to pre mňa až také finančne zaujímavé. Zároveň neboli ochotní pridať nejaké dodatky do zmluvy, preto sme sa nedohodli. Samozrejme, ešte by som chcel spomenúť Detvu, odkiaľ som dostal z finančnej stránky veľmi zaujímavú ponuku. Pán Ľupták mal predstavu, aby by som zotrval dlhšiu dobu, ale ja som chcel krátkodobejší kontrakt.“
Riešili ste aj zahraničie?
„Počas leta bola priorita ísť hrať do zahraničia. Možno EBEL liga alebo Nemecko. Žiaľ, situácia s koronou nie je veľmi priaznivá. Musel by som teda čakať dlhšiu dobu a prišlo mi to divné, pretože všetci trénujú. Tréningy vo dvojici či trojici vám nenahradia tímový tréning. Potrebujem sa rozhýbať už s tímom.“
Avizovali ste aj ponuky zo severu Európy. Pred lepšími finančnými podmienkami ste však zrejme uprednostnili rodinu. Je tak?
„Áno. Zo Sheffieldu som mal ponuku, ktorá bola finančne niekde inde. Bolo to veľmi zaujímavé, ale rodinu by som prakticky nevidel celý rok. V dnešnej dobe je spravená dobrá cesta z Bystrice do Bratislavy, takže keď bude deň voľna, pôjdem domov za deťmi alebo oni budú môcť prísť pozrieť sem. Je to oveľa jednoduchšie a pre mňa aj lepšie z psychickej stránky.“
Ako hodnotíte pôsobenie v Linzi?
„Bola to dobrá skúsenosť. Mrzí ma, že som si po treťom prípravnom zápase pretrhol väzy v kolene a zapojil som sa až na konci novembra do rozbehnutej sezóny. Hral som s ortézou a koleno mi puchlo. Bolo to divné, pretože nikdy predtým som nemal zranenie kolena. Myslím si, že je to kvalitná liga a iný hokej. Keď by som to porovnal s Českom, tak v Česku sa hrá viac takticky a v EBEL sa dosť lietalo hore-dole.“
Pár mesiacov dozadu ste spomínali podlžnosti zo strany Chomutova, ako sa má táto vec dnes?
„Má sa tak, že dlh zo strany Chomutova je na sume približne 12-tisíc eur. Sú to peniaze, ktoré už nikdy neuvidím. Kým sa ešte dalo, tak som sa snažil bojovať, ale videl som, že je to boj s veternými mlynmi. Jednoducho z ich strany nebol záujem to vyplatiť.“
Nebolo možné to napadnúť právnou cestou?
„Nás, hráčov, zastupovala hráčska asociácia, ktorá pôsobí v Česku. Nie je čo právne napadnúť, keďže ako klub nič nevlastnia, takže im nie je čo zobrať. Skôr je choré to, že im zväz dovolil hrať, čo by sa nemalo stávať, keď nedokážu ponúknuť ani nejaký splátkový kalendár. Je to zvláštna doba. Na jednej strane ma to aj mrzí, pretože ľudia v Chomutove majú radi hokej a aj zázemie na novom štadióne je dobré. Škoda, že sa to tam skončilo takto.“
