V dnešnej uponáhľanej dobe sa každý snaží chytiť za čo najkratší čas čo najväčšiu rybu. Mnoho krát bohužiaľ nejde ani o cennosť ryby, ale iba o kila. Zabúda sa na miestne na zväzové vody a často krát sa chodí na malé prerybnene sukromaky. Keď som pred dvadsiatimi rokmi začínal loviť kapra, tak moje kroky viedli na miestnu vodu v okolí, kde bývam. Boli to doslovne dni a noci strávené pri rybníku. Snažil som sa chytiť nejakého mohykána na tej vode.
Vždy verím, že každá aj ta vychytaná voda určite skrýva toho svojho mohykána. Treba na lov takých rýb len zmeniť taktiku a pripraviť si trošku viac času. Keďže sa takmer všade je zákaz člnu, lokalizácia kapra ostáva na mojich očiach. Na novej vode som schopný presedieť takmer celu noc na kresle a ticho načúvať vodu, kde sa šplechaju ryby. V skorých ranných hodinách si všímam, kde vychádzajú bublinky atď.
Samotne miesto si vyberám ďalej od ostatných rybárov. Tam, kde je horši prístup k vode, a kde je možno čo najviac kľudu. Na takéto miesta chodím takmer stále sám. Ja mam všetko prispôsobené tak, aby som celu rybačku odchytal o samote. Pri love väčších rýb na takejto vode mam svoj režim, kedy kŕmim a nahadzujem. Nemám rad, keď by mi to niekto vedľa mňa kazil. Navyše veľa palíc na kope znamená to, že kapor sa bude takýmto miestam vyhýbať.
Spôsob lovu mam taký, že svoje palice nechávam v kľude aj 24 hodin a niekedy aj viac nahodené či vyvezené. Nato musím 100% veriť guličke, ktorú tam dávam. Preto siaham po tvrdších guličkach a väčších priemeroch. Dipy veľmi nepoužívam. Nechcem, aby mi to lákalo malú rybu, ktorá bude do toho zobať a môže zamotať nadväzec pod vodou.
Kŕmim často iba boilies a to iba kobrou. Pokiaľ idem k vode aspoň na 4 dni, siahnem aj po rakete a peletach. Chcel by som však ku tej rakete ešte niečo povedať. Raketa je dobra vec, lebo s ňou zakŕmime na veľkú vzdialenosť a akýmkoľvek krmivom. No ma aj jednu nevýhodu a to je hluk. Dopad o hladinu je na môj vkus pomerne hlučný. Preto toho pomocníka používam ale priamo na sami obed. Totiž to aj samotne montáže nahadzujem okolo obeda do vody. Proste ta montáž tam musí byť skôr, ako sa rozhodne ryba kŕmiť.
Možno na menších kaprov platí výrazné vyvoňané kŕmenie, ale pokiaľ sa im chcem vyhnúť a chcem chytiť mohykána, je potrebne aspoň podľa mňa, aby to miesto bolo menej atraktívne. Tým pádom sa veľká ryba nezľakne a nebude sa tomu miestu vyhýbať. Radšej kŕmim kobrou tak cca 20-30 guliček do priestoru montáže cca 5m okolo. Takto zakŕmené miesto nechávam až do druhého dňa.
Aj na brehu je potrebne zabezpečiť pokoj. Búchanie dverí na aute a nadbytočne svietenie niesu veľmi u mňa vítane. Male svetielko pod stojanom úplne stačí. Ja si vždy pred nocou pripravím na dosah ruky par nevyhnutných drobnosti tak, aby pri zábere v noci som sa nemusel prehrabovať a robiť zbytočný hluk. Jednoducho keď to zhrniem – treba splynúť s prírodou.
Požitie PVA. K tomu asi len toľko, že viac väčších rýb som mal na montáž bez PVA. Už keď používam PVA a chcem chytiť krajšiu rybu, tak do punčošky dám len cele boilies – tak cca 3 až 4 guličky. Ale ako hovorím, viacej krajších rýb som mal na montáž bez PVA.
K montažiam by som chcel povedať len toľko, že v jednoduchosti je krása. Radšej poriadnu pevnosť v uzloch. Ja rad siahnem po poťahovanej šnúrke, ktorú ťažšie zamotá mala ryba. Olova si vyrábam sám a to v tvare grippa, ktoré krásne dosadnú na dno a udržia sa aj na šikmine pod vodou. Olova v tvare slzičky sa mi pri dopnutí vlasca skotúľali po svahu a zamotali tak moju montáž. Grippa ma po bokoch zúbky, ktoré sa zakúsia do dna.
Rad v posledných rokoch používam šokové nadstavce v tvare konusu. Krásne sa s tým nahadzuje na veľké vzdialenosti. Na samotný koniec šokaču dám klipy a rýchlo vymeniteľný obratlík. Pokiaľ používam olovenku, tak používam aj backlead, aby moja montáž 100% kopírovala dno.
Prúty hádžem na široko od seba tak, aby jedna montáž neplašila druhu. Teda v skratke. Každá palica musí mať svoje miesto a keď príde záber na jednu, nesmie sa splašiť druhé miesto.
Boilies ako som už povedal používam tvrdšie a aj väčšie priemery. Rad siaham po ťažkých mäsových a korenistých príchutiach. Sú vody, kde dám jednu palicu na panáčka a vody, kde to radšej nedám. Fluoro plavačku mi často ožierali malé rybky.
Par slov poviem aj o počasí. Najidealnešie je keď je vonku chladne, sychravé a daždivé počasie. Vtedy je obrovsky kľud. Menej pohybu kolo vody a menej rybárov. Ale keď si tak ešte môžem vybrať, tak severozápadný vetrík je lepši. Neviem prečo, ale pokiaľ fúka od východu a juhu, vždy to bolo skúpejšie na záber. Ja osobne najradšej chodím na ryby cez pracovný týždeň, kedy je oveľa väčší kľud pri vode. Skutočný magnet na krajšiu rybu je však spln mesiaca. Za splnu som vždy mal krajšiu rybu.
Odmenou môjho snaženia je krásna jazda a krajšia ryba. Aj keď väčšinou ide o rybu do 10kg, treba si to vážiť. Radšej chytím 7kg kapra na miestnej vychytanej vode ako 20kg kapra na prerybnenom jazierku. Často krát ide o ryby, ktoré vydržali tlak mäsiarov a prežili vo vode dlhšie. Takáto ryba ma premena obrovskú cenu aj keď jej hmotnosť neprekračuje hranicu 10kg. Skutočnou odmenou bolo na takých vodách fakt, že sa mi podarilo dostať aj nad hranicu 10kg.
Treba sa na takých vodách len prispôsobiť. Veľká ryba je ako starší človek. Potrebuje svoj kľud a zaslúži si, aby sme s ňou zaobchádzali ozaj šetrne. Vážme si aj takéto ryby s miestnej vody aj keď sú to ryby s váhou 7kg. Zaslúžia si našu pozornosť.
Jozef Naď
