POPRAD (SZĽH) – Fanúšikovia si pri pomyslení na meno Martin Kuľha kladú otázku, kam sa vyparil. Dostupné internetové štatistiky ukazujú, že je stále aktívny hráč. Rodáka z Popradu čaká šiesta sezóna vo Francúzsku v tretej lige.
Až na staré kolená nasmeroval svoju pozornosť na krajinu galského kohúta. Dovtedy spoza hraníc ochutnal len rumunský a ukrajinský hokej. „Pred šiestimi rokmi som išiel vyskúšať hokej do Francúzska s tým, že to bude o jednom roku. Nakoniec vidíte, je ich omnoho viac. Sám neviem v tejto chvíli odpovedať, či sa tu aj usadím,“ vyslovil sa pre hockeyslovakia.sk Martin Kuľha. Ak by predsa len pristúpil na trvalú zmenu bydliska, zaradil by sa medzi bývalých obrancov Danielov Sedláka a Babku, ktorí žijú v šesťdesiat miliónovej krajine.
Pomyselný hokejový autobus prišiel po Kuľhu do známeho rumunského tímu Cszíkszereda a odviezol ho do Bordeaux. V meste, ktoré patrí viac futbalu, nemusel až príliš vyťahovať angličtinu, prípadne lámať si jazyk na ťažkých francúzskych slovách. V južnej časti štátu pôsobili aj Slováci Martin Obuch, Lukáš Zeliska či Ján Majerčák, ktorý sa tam rozlúčil s hokejom. „Bez ohľadu na krajinu alebo ligu, všade, kde som bol, panovala spokojnosť. Možnože ma uspokojuje prítomnosť rodiny, pretože aj jej slovo zaváži. Vždy sa radíme za jedným stolom, aby to bolo pre všetkých výhodné,“ globálne mapoval svoje zastávky pravý krídelník. Nasledujúcich päť rokov venoval mužstvu z Clermontu, kde sa striedali príjemné chvíle so starosťami.
Tím po jeho príchode postúpil do druhej ligy, no až do odchodu pendloval medzi ňou a treťou najvyššou súťažou. Tu mu robila spoločnosť iná skupinka krajanov (Pajpach, Novotný, Šinkovič, Brejka). „Bolo to ako na hojdačke. Doplácali sme však na fakt, že raz sa menil tréner, potom sa čistky urobili aj vo vedení. Koniec sezóny nás zastihol v druhej lige, ale v klube pravdepodobne budú mať problém dať sa dokopy po kríze, keďže si do kádra podoťahovali menej skúsených hráčov,“ pokračoval Kuľha, ktorý dodal, že aj napriek statusu najstaršieho hokejistu nezasahoval žiadnym spôsobom do zostavy trénera s ponúknutím voľných slovenských hokejistov. „Za celé obdobie sa ma nikto nič nepýtal. Áno, chodili k nám aj Popradčania, ale nikdy klub odo mňa nežiadal nejaké referencie na ich adresu. Potešili ma príchody našich hráčov. Aspoň som sa mohol s niekým porozprávať,“ uviedol k druhej časti clermontskej misie, ukončenej v marci 2020.
V jednej sezóne došlo k spojeniu popradského odchovanca s Ukrajinou. Berkut Kyjev je už v dnešnej dobe neaktívny celok. „V Slovane som bol s brankárom Jánom Chovanom, ktorý mi tam pomohol. On režíroval tento angažmán. Herný štýl Ukrajincov nebol najlepší, ale ani najhorší. Mimo hokeja ma upútalo mesto. Všeobecne som sa tam necítil zle,“ spomína 44-ročný matador. Kuľha bol teoreticky v prostriedku aktívnej činnosti jedným zo žiadaných Popradčanov, po ktorých veľmi bažil Slovan Bratislava. Na druhý koniec republiky si balili kufre aj Rataj, Kolba a Slavomír Pavličko. S odstupom času si môže povedať, že má za sebou krásnu dekádu (2001 – 2011) podčiarknutú piatimi trofejami na poličke.
Keby ostal ešte posledný rok v hlavnom meste pri jeho ostatnom vystúpení v slovenskej extralige pred odchodom do KHL, bral by šiesty pohár. Čoby-keby ale v hokeji nemá miesto. „Musím sa priznať, že sa mi veľmi ťažko odchádzalo z Popradu. V tom čase sa o Bratislave čo–to narozprávalo, preto vo mne rezonovala malá obava, o čom to tam bude. Neskôr prišlo zistenie, že si len bolo treba na všetko zvyknúť. Potom som sa zakaždým tešil na novú sezónu,“ vyjadril sa k „plodným“ rokom na štadióne Ondreja Nepelu. „Belasých“ mal pod kontrolou neuveriteľných dvadsaťpäť rokov podnikateľ a niekdajší šéf SZĽH Juraj Široký starší, ktorý len pred niekoľkými týždňami uskutočnil predaj celej inštitúcie Rudolfovi Hrubému. Slovanisti na domácom poli dominovali a v tomto ukazovateli sa im chceli priblížiť či vyrovnať najmä Košičania. Bolestivý úsek „orlov“ nastal v Kontinentálnej hokejovej lige, ktorý aj naplno prepukol a vzišiel z neho návrat do našej extraligy. Každopádne, história sa nedá oklamať. „Absolútna spokojnosť s jeho prácou a zanietením, ktoré vložil do hokeja. Navyše naše majstrovské obdobie iba zviditeľnilo rukopis pána Širokého. Bol som veľmi rád, že Slovanu šéfoval.“
Horšie to bolo pri druhom pôsobení v Poprade. V ročníku 2011/12 pod Tatry zavítala KHL, ktorú reprezentoval Lev Poprad. Tu sa vynárali špekulácie, čo ak najlepšia európska súťaž bude mať neblahý dopad na extraligový klub. Možno na tom niečo bolo. Skupina hráčov neostala ticho a poukazovala na funkcionársku robotu Tibora Turana, no najviac sa snažila dovolať svojej mzdy. Päťnásobný šampión dokonca pritvrdil, keď mediálne vyhlásil, že Poprad by nemal nikdy dostať ligovú licenciu.
„V živote som nechcel niečo, čo mi nepatrilo. Myslím si, že som každú sezónu poctivo odpracoval a z toho mi prináležala dohodnutá odmena. Bohužiaľ, nešlo to na základe podpísanej zmluvy, ale musel som osloviť súd. Ten mi dal za pravdu a financie som dostal. Keď nedostanem peniaze, na ktoré mám nárok, stále to budem takto riešiť. Zatiaľ som k tomu pristúpil len raz. Smutné je len to, že som bol prinútený uplatniť to voči svojmu klubu,“ uzavrel priamu reč Martin Kuľha.
Narodený: 7.8.1976
Kluby: Poprad, Slovan, Žilina, Púchov, Kyjev, Skalica, Cszíkszereda, Clermont.
Počet extraligových štartov: 912
Štatistiky v extralige: 394 gólov + 327 asistencií = 721 bodov
Najväčšíe úspechy: 5x majster SR so Slovanom Bratislava (2001/02, 2002/03, 2004/05, 2006/07, 2007/08).
