Elektromobil? Zatiaľ nie je pre chudobných vidiečanov

Keď na sklonku minulého roka spustil štát dotácie pre elektromobily, záujemcovia ich rozobrali za štyri minúty. Dodnes nie sú všetky vyrovnané. Osemtisíc eur na nákup vozidla s elektrickým pohonom sa tak ukázalo ako dostatočný stimul.

Miest, kde si môže každý vodič elektromobil nabiť, rýchlo pribúda. Po celej krajine ich je už vyše 160 a ďalšie sú vo výstavbe či v pláne. No v areáloch existujúcich čerpacích staníc, diaľničných odpočívadiel či odstavných parkovísk sú stojany pre ekologické automobily stále skôr raritou. Častejšie ich nájdeme pred reštauráciami McDo-nald`s (takmer polovicu z nich) či supermarketmi Billa.

„Keďže máme certifikát o záruke pôvodu spotrebovanej elektriny z obnoviteľných zdrojov, zákazníci u nás takto doslova tankujú zelenú energiu,“ povedala hovorkyňa Billy Kvetoslava Kirchnerová. Vlani využilo možnosť bezplatného tankovania 2 200 zákazníkov.

Diery v sieti

Existujúca sieť nabíjačiek na Slovensku je však značne regionálne nevyvážená. Štvrtina sa nachádza v Bratislave, ďalšie desiatky sú sústredené v najväčších mestách. V odľahlejších oblastiach, ako je napríklad Slovenský raj, široký pruh územia pozdĺž severovýchodnej hranice Slovenska s Poľskom alebo časť od Lučenca po Košice, motoristi prakticky nemajú kde vozidlo dobiť. To by sa malo čoskoro zmeniť. „V budúcom roku plánujeme rozširovať sieť až o sto ďalších nabíjacích bodov, a to hlavne v okresoch, kde nabíjacie stanice chýbajú. Tým vyplníme aj prázdne miesta,“ vysvetľuje Dagmar Žáková, hovorkyňa siete ejoin, ktorá chce do konca roka prevádzkovať ďalších 30  DC nabíjacích staníc.

Pokrývanie hluchých miest
„V budúcom roku plánujeme vystavať 25 verejných staníc ZSE Drive s výkonom od 50 do 150 kW a niekoľko desiatok nabíjacích staníc našich B2B partnerov,“ uviedol hovorca Západoslovenskej energetiky Matúš Baltazarovič. Pribudnúť by mali najmä na trasách Dunajská Streda – Nové Zámky, Žilina – Čadca a Zvolen – Košice.

Ďalšie zásuvky ponúkajú mnohí zamestnávatelia pre svojich zamestnancov či ubytovacie zariadenie pre svojich hostí. „Tankovanie“ je v tomto prípade síce zadarmo, ale je podmienené iným existujúcim zmluvným vzťahom. Tento model silne prevažuje pri stojanoch, ktoré prevádzkuje firma Tesla. Vodiči elektromobilov musia okrem dojazdu k najbližšiemu nabíjaciemu miestu riešiť ešte jeden problém – aktuálnu obsadenosť. Kým klasické tankovanie trvá iba desiatky sekúnd, čas dobíjania sa počíta na hodiny, na tých najvýkonnejších staniciach na desiatky minút. Vodičom sa tak oplatí sledovať aktuálnu vyťaženosť podľa poskytovateľov pomocou mobilnej aplikácie.

Väčší zmysel pri drahých autách

Dozrel teda konečne čas na kúpu elektromobilu? Porovnanie troch hlavných elektrických modelov od najpredávanejších značiek na Slovensku s ich benzínovými náprotivkami ukazuje, že len v špecifických prípadoch. Aspoň pokiaľ problematiku zjednodušíme na nadobúdaciu cenu na jednej strane a náklady na „pohonné látky“ na tej druhej.

Elektrovýbava vo všetkých troch prípadoch zvýšila základnú cenu vozidla minimálne o 15-tisíc eur. V prípade menšieho SUV Huyndai Kona, ktoré sa v základnej verzii predáva za
14 500  eur, príplatok za ekologický pohon predstavuje zdraženie na viac než dvojnásobok. Aj pri započítaní osemtisícovej dotácie sa tak pri priemernej spotrebe pohybuje návratnosť investície skôr za hranicou životnosti auta.

Iné je to pri väčších a luxusnejších modeloch, ktoré majú vysokú cenu aj v benzínovej verzii. Veľké SUV Škoda Kodiaq, ktoré je najbližšie elektrickému modelu Enyaq, sa predáva od 25-tisíc eur a má pomerne vysokú spotrebu. To robí z Enyaqu, ktorý nestojí o mnoho viac než napríklad menší Volkswagen ID.3, zaujímavú voľbu. V jeho prípade vychádza pri využití dotácie vyrovnanie nákladov tesne nad hranicou 130-tisíc kilometrov.

Aj keď je to ďaleko najlepší pomer spomedzi porovnávaných vozidiel, stále to na finančú výhodnosť kúpy elektroauta nevyzerá. A to nehovoriac o prípade, keď sa majiteľ Enyaqu nedostane k dotácii, pretože to posúva „bod zlomu“ až k hranici 300-tisíc kilometrov. Je málo pravdepodobné, že ľudia, ktorí sú ochotní dať za auto 40-tisíc eur, ho budú chcieť používať až po túto hranicu, nehovoriac o ďalšom dlhodobejšom užívaní.