Denník N

F. Miller: 300 & Xerxés (Comicsový denník 19 — 20/2020)

„Pochodujeme.
Z milované Lakonie, ze svaté Sparty.
Pochodujeme.
Ve jménu cti. Ve jménu slávy.
Pochodujeme.“

Z hodín dejepisu — alebo aj z kina — to poznáme asi všetci: obrovské vojsko perzského kráľa Xerxesa tiahne na Grécko. Zem sa trasie pod nohami armády, o ktorej sám Herodotos napísal, že bola tou najväčšou, akú kedy svet videl. V úzkom priesmyku, kde počet vojakov nehrá až takú rolu, sa jej však postaví tristo odvážnych Sparťanov sprevádzaných niekoľkotisícovou podporou odvážnych dobrovoľníkov.

Bitka pri Termopylách trvá tri dni, a aj keď všetci statoční obrancovia padnú, získajú potrebný čas, aby ich rodáci stihli zmobilizovať sily a potlačiť perzskú inváziu. Biče otrokárov sú nakoniec porazené kopijami slobodných mužov.

Frank Miller, autor Sin City či Návratu Temného rytiera, si vybral túto známu kapitolu dejín a vytvoril z nej jednoduchý a priamočiary comics na ploche skromných osemdesiatich strán. Poňal ho nanajvýš akčne a heroicky —  je to jedna veľká krvavá mela doplnená spomienkami a vnútornými monológmi kráľa Leonidasa. V útržkoch vidíme jeho detstvo, sparťanskú výchovu, blížiacu sa hrozbu, tanec orákula i slávny výkrik „Toto je Sparta!“, po ktorom sa perzský posol vydá na hĺbkový prieskum gréckych vodohospodárskych stavieb. A potom, potom už ideme do vojny.

Ako milovník historických veľkofilmov som nadšený, aj keď Miller zjavne neštudoval každý jeden dobový detail a veľkú časť vizuálu si vymýšľa a maximálne štylizuje — monumentálne stavby a dizajnové kostýmy zrejme pohoršia nejedného študenta archeológie. Jemná štylizovaná perokresba, svetlo a tieň vo vysokom kontraste, zvolenie atypického širokouhlého formátu a najmä neskutočne parádny akvarelový coloring Lynn Warley (bývalej Millerovej manželky) tvoria dokopy scenérie a kompozície, ktoré naozaj vyrážajú dych.

Napriek monumentálnosti príbehu Miller píše úplne minimalisticky. Strohý scenár o strohých mužoch, ktorí len robili to, čo im kázala česť a zákony. Žiadne okrasy a kudrlinky, žiaden zbytočný patetický balast. Leonidas tak svojej manželke venuje iba jednu vetu a jedinú myšlienku — napriek tomu cítite, ako veľmi ju miluje.

„Pokud svobodný by člověk kráčel tudy v těch nesčetných staletích co přijdou, nechť naše hlasy zazní k němu z prastarého kamene:  Poutníče, zvěstuj Lakedaimónským, že my zde mrtvi ležíme jakožto zákony kázali nám.“

Po dvadsiatich rokoch — a úspešnom sfilmovaní Tristovky —  sa Miller vrátil do antického Grécka v comicse Xerxés, ktorý je pokračovaním, ale aj predkračovaním svojho slávnejšieho staršieho brata. A nemienim mu venovať viac, než jeden odsek, pretože je pre mňa dosť veľkým sklamaním. Kresba je stále výborná (veľmi sa mi páči, že hľadá nové formy štylizácie a kompozície), ale chabý scenár, ktorý robí z príbehu len akýsi súbor ako-tak pokope držiacich výjavov, je na smiech. Toľko možností ponúka história, a tak ľahko ich zahodiť? Smiešny digitálny coloring navyše ukazuje, ako veľmi pomohol ten pôvodný poctivý akvarel a gvaš vytvoriť z 300 fenomenálnu kapitolu comicsovej histórie. Xerxés jej tak nesiaha ani po jej bronzom obrnené členky.

F. Miller: 300
Comics Centrum, 2020
88 strán
*
95 %

F. Miller: Xerxés
Comics Centrum, 2020
112 strán
*
65 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.